BRATISLAVA. Lieky, zdravotnícky materiál a energie. To sú hlavné oblasti, kde by mali v najbližších mesiacoch štátne nemocnice usporiť dovedna 50 miliónov eur. Je to sedem až osem percent z ich celkových ročných nákladov, ktoré dosahujú asi 640 miliónov eur.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) minulý týždeň ohlásil „veľké upratovanie“ v nemocniciach. Prekvapil však tým, že sa rozhodol znížiť platy ich novým šéfom, ktorých na posty vybral. Za menej peňazí sa majú snažiť oveľa viac ako ich predchodcovia.
Ako sa dá šetriť
Lieky:
- Degresívna marža – ročná úspora asi 10 miliónov eur.
- Lieky, ktoré majú vyššiu cenu, majú nižší zisk pre dodávateľa liekov, a tým sú lacnejšie pre nemocnicu.
- Liekové moduly - modul sleduje spotrebu liekov, lieky sa vydávajú v konkrétnom množstve na pacienta, šetrí sa na skladových zásobách a expiráciách.
Zdravotnícky materiál
- Nemocnice si budú ceny porovnávať,tlačiť na dodávateľov, aby znížili ceny. Môžu sa využívať elektronické aukcie – podľa Transparency International účastník elektronickej aukcie usporí 3,4 percenta.
- Prísnejšia kontrola využívania zdravotníckeho materiálu.
Energie a personálne náklady
- Nemocnice majú množstvo administratívnych a hospodárskych pracovníkov.
- Zateplenie či zmena vykurovacích telies.
- Prehodnotenie zmlúv na strážnu službu, pranie bielizne, upratovanie.
Polemiku vyvolalo to, že energetické úspory sa majú dosiahnuť aj zatepľovaním. Na to je najskôr nutná relatívne vysoká vstupná investícia, pričom efekt sa dostaví postupne.
Uhliarika však tlačí čas. V budúcom roku chce transformovať štátne nemocnice na obchodné spoločnosti a cez poriadok v majetku a vo financiách zlepšiť ich hospodárenie.
S vysokými záväzkami po lehote splatnosti transformácia nemocníc nie je možná, lebo by im čoskoro hrozil bankrot.
Niekde už s úsporami začali
„Vlani sme na liekoch úspornými opatreniami ušetrili 600-tisíc eur,“ hovorí riaditeľ fakultnej nemocnice Trenčín Rudolf Lintner. Je to asi 20 percent. Dlh tejto nemocnice bol k polovici tohto roku viac ako 7 miliónov eur.
Úspora na energiách tejto nemocnice je oproti roku 2008 16,2 percenta, znížila aj počet zamestnancov o 48 ľudí. Výsledkom je to, že strata klesla zo 6,07 milióna eur v roku 2008 na 2,89 milióna v roku 2009.
Najväčší dlh 40 miliónov eur má Univerzitná nemocnica v Bratislave. Robí aj najviac výkonov.
„Budú sa prerokúvať nanovo sumy dohodnuté v zmluvách, ak sa ukáže nevýhodnosť, budeme ich rušiť,“ povedala jej hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Nemocnica podľa nej robí aj audit, ktorý by mal ukázať efektivitu jednotlivých pracovísk.
Obdobne postupujú aj vo Fakultnej nemocnici v Prešove: „Snažíme sa znížiť náklady napríklad v nákupe na materiály, v službách či v odpredaji majetku.“
Zabolia aj splátky istiny
Názory odborníkov na reálnosť 50miliónových úspor sa rôznia. Aj keby sa to podarilo, zostane ešte vyplatiť veriteľom 100 miliónov eur. O nich chce Uhliarik rokovať s vládou. V návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok zatiaľ vyčlenené nie sú.
Nemocnice majú 150 miliónov v záväzkoch po lehote splatnosti aj napriek dotácii z minulého roka. Vtedy im dalo ministerstvo pod vedením Richarda Rašiho (Smer) návratnú výpomoc takmer 130 miliónov eur. Dostalo ju 25 zariadení.
Na splácanie istiny majú dvojročný odklad. Tlačia ich len úroky. „Plnú výšku úrokov zatiaľ nespláca Fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici a Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Katarína Zollerová.