Súkromný sektor v USA sa scvrkáva, dlh dramaticky rastie a nezamestnanosť neklesá napriek (alebo skôr vďaka) tomu, že politici do najväčšej ekonomiky sveta vliali 1,2 bilióna vymyslených dolárov.
Nezamestnanosť v USA je dokonca vyššia než miera, akou štátni ekonómovia strašili volených zástupcov v scenári, ak by za štedrú stimuláciu z verejných zdrojov nehlasovali.
Znamená to, že fiškálne stimuly boli chybou a nalievanie peňazí nefunguje? Kdeže. Boli iba príliš malé!
Logika podobná alkoholikovi, ktorý sa rozpadajúce manželstvo snaží riešiť fľašou borovičky. Na chvíľu je príjemne, no po vytriezvení je situácia ešte horšia. Riešenie? Dve fľaše borovičky!
Napriek tomu, že ceny energií, potravín a komodít v poslednom čase rýchlo rastú, Ben Bernanke, guvernér americkej centrálnej banky FED, chce Ameriku ochrániť pred „hrozbou“ klesajúcich cien. Ohlásil možnosť ďalšieho kola nalievania vymyslených peňazí do bánk.
Ten istý Ben Bernanke, ktorý vo FEDe od roku 2002 pomáhal lacnými úvermi nafukovať bublinu v nehnuteľnostiach, ktorý v roku 2005 tesne pred jej prasknutím verejne popieral jej existenciu a ktorý v roku 2007, keď sa pod jeho nosom začínala odvíjať najväčšia finančná a hospodárska kríza od druhej svetovej vojny, hovoril o tom, že ide o zvládnuteľný problém lokalizovaný v malom sektore rizikových hypoték. Jednoducho, človek na správnom mieste.
Prvá runda nalievania peňazí umožnila bankám presunúť veľkú časť toxického odpadu na daňovníkov a dramaticky nafúkla štátne dlhy. Na úkor zmenšujúcej sa produktívnej súkromnej časti ekonomiky. A hlavne podporila rast cien akcií a neproduktívne špekulácie na finančných trhoch. Tie sa okrem iného prejavili aj tým, že v roku 2009, keď mala veľká časť finančného sektora skrachovať, si jeho manažéri vyplatili historicky rekordné odmeny.
V druhej runde to už musí vyjsť. No veď prinajhoršom bude hyperinflácia.
Autor: Juraj Karpiš, analytik INESS