VARŠAVA. Európska únia (EÚ) odmietla návrh, aby sa pri vypočítavaní schodku verejných financií zohľadňovali aj náklady na dôchodkovú reformu, informuje poľský denník Rzeczpospolita. Návrh podalo 9 krajín únie, medzi ktorými bolo aj Slovensko.
Zmena mala umožniť, aby si krajiny, ktoré zreformovali svoj dôchodkový systém, mohli zo svojho schodku a verejného dlhu odpočítať časť nákladov spojených z reformou.
"Ministerstvo dostalo list, v ktorom Európska komisia zamieta návrhy na zmenu vypočítavania dlhu," povedala pre denník Rzeczpospolita hovorkyňa poľského ministerstva financií Magdalena Kobosová. Dodala, že Poľsko je s odpoveďou Bruselu nespokojné a tému otvorí na ďalšom stretnutí ministrov financií únie.
Informáciu potvrdilo aj maďarské ministerstvo financií. Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v liste vraj uvádza, že požiadavka na zohľadnenie nákladov na dôchodkovú reformu pri vypočítavaní deficitov je "oprávnená", ale "nie je možné" ju prijať v rámci existujúceho systému.
"Aj keď komisár uznal, že požiadavka členských štátov je oprávnená, opäť signalizoval, že terajší systém vypočítavania schodkov nepripúšťa takéto riešenie," uvádza sa v emailovom stanovisku maďarského ministerstva financií.
Slovensko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Švédsko, Maďarsko, Rumunsko a Česká republika v auguste požiadali EÚ, aby prehodnotila spôsob započítavania nákladov na dôchodkovú reformu do schodku verejných financií.
Tieto náklady totiž napriek tomu, že prinášajú dlhodobé výhody, zvyšujú ich deficity. V liste zaslanom Bruselu vtedy uviedli, že terajšia metóda výpočtu deficitov "výrazne odradzuje od realizácie takýchto reforiem a bude v ešte väčšom rozsahu, ak sa sprísnia sankcie za porušenie limitov stanovených pre deficit a verejný dlh".
Problémom je, že v krajinách, ktoré zreformovali dôchodkový systém, ide časť peňazí do druhého piliera. Tieto prostriedky potom chýbajú v takzvanom priebežnom systéme. Napríklad v Poľsku predstavujú príspevky do druhého piliera 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.
Podľa predstaviteľa vládnej strany Občianska platforma Tomasza Tomczykiewicza by odpočítanie týchto nákladov znamenalo, že poľský verejný dlh klesne na približne 40 % HDP. Na Slovensku ide do druhého piliera ročne niečo vyše 1 % HDP.
Podľa odborníkov môže rozhodnutie únie viesť k tomu, že krajiny zrušia alebo prinajmenšom zrevidujú reformy. Ich zvrat by im totiž pomohol pri plnení požiadaviek únie týkajúcich sa znižovania deficitov, tvrdí stratég Credit Agricole Cheuvreux Simon Quijano-Evans. Európska komisia pritom v júli vyzvala krajiny únie, aby zreformovali svoje dôchodkové systémy, pretože starnutie populácie bude stále viac zaťažovať ich verejné financie.
Maďarský premiér Viktor Orbán už 13. októbra informoval, že vláda od 1. novembra do konca budúceho roka pozastaví vyplácanie peňazí do druhého piliera. Budapešť sa okrem toho snaží presvedčiť ľudí, aby z druhého piliera vystúpili.
Bulharský premiér Bojko Borissov vo štvrtok (21.10.) vyhlásil, že vláda možno prevedie časť peňazí zo súkromných dôchodkových fondov do štátneho dôchodkového systému, aby pokryla jeho deficit. "Ďalšia krajina už uvažuje o tom, že zoberie súkromnému dôchodkovému systému peniaze, Bulharsko nasleduje Maďarsko," uviedol Quijano-Evans. "Myslíme si, že Európska komisia musí rýchlo konať, inak sa to stane aj v ďalších krajinách."
Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.