BRATISLAVA. Opozičný Smer zverejnil detaily svojej alternatívy k zvýšeniu DPH na 20 percent, čo presadzuje vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ).
Banky by z časti svojich pasív mali podľa návrhu hradiť štátu nový odvod vo výške 1,35 percenta. Pasíva sú zjednodušene cudzími a vlastnými zdrojmi bánk, ktoré používajú aj na financovanie úverov.
Nový odvod by sa podľa opozičného návrhu však nepočítal z celej výšky pasív banky. Do základu na jeho výpočet by sa nezahrnuli napríklad bankové vklady, ktoré podliehajú ochrane, či splatené základné imanie banky.
Smer vyčíslil, že odvod by sa v súčasnosti rátal za celý sektor z objemu 13,785 miliardy eur, čo by štátu prinieslo zhruba 186 miliónov eur. Je to zhruba taká suma, akú by malo štátu priniesť v budúcom roku zvýšenie DPH z 19 na 20 percent vrátane zrušenia sadzby 6 percent na predaj potravín z dvora.
Na špeciálny odvod pre banky nie je dôvod, myslí si Ivan Štulajter.
Zlé prepočty?
Banková asociácia tvrdí, že opoziční poslanci nevyrátali príjem štátu podľa navrhnutého modelu správne. Banky by neodviedli 186 miliónov, ale asi 350 miliónov eur. Približne taký bol podľa analytika asociácie Marcela Lazniu hrubý zisk bankového sektora za minulý rok.
Banková asociácia považuje opozičný návrh za „ekonomický nezmysel“. „Nejde o daň na banky, ale v podstate o odvody klientov,“ hovorí Laznia. Z návrhu totiž vyplýva, že odvod by sa platil z vkladov firiem a zo záväzkov, ktoré má banka voči investorom, ktorí držia jej cenné papiere.
Laznia hovorí, že je to obdobné poistenie veriteľov, ako je odvod do Fondu ochrany vkladov. Banky by platili odvod štátu aj vtedy, keď by boli v strate. Malo by to tak podľa neho okamžitý efekt na ceny bankových produktov.
Podobným odvodom už zaťažila banky vláda vo Švédsku a uvažuje s ním aj Nemecko. V oboch krajinách však museli vlády bankám cez krízu pomáhať. Vo Švédsku je odvodová sadzba podstatne nižšia, ako je návrh Smeru. Získané peniaze slúžia na vytvorenie fondu, vďaka ktorému môže štát zachraňovať veriteľov banky, ak bude treba.
Britská vláda zase chystá na banky novú daň. Sadzba má byť údajne pod 0,1 percenta a má sa ňou zdaniť bilancia bánk.
Špeciálnu daň už uvalila na banky maďarská vláda. Zavádza dočasnú daň aj na iné sektory.
Cez koalíciu to asi neprejde
Smer navrhuje, aby bol nový odvod dočasným príjmom štátu dovtedy, kým deficit verejných financií neklesne pod tri percentá HDP. Potom má byť časťou štátnych finančných aktív „na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz“.
Ministerstvo financií si chce návrh opozičných poslancov preštudovať, no hovorí, že dáva prednosť skôr systémovým riešeniam.
„S prekvapením sledujeme, ako sa pán Fico po štyroch rokoch vládnutia a hrozenia bankám až teraz podujal na konkrétne kroky. Najľahšia vec na svete je vytypovať si nejaký sektor podnikania, určiť si ukazovateľ hospodárenia a na základe neho skonštruovať daň,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Predseda Smeru Robert Fico pred voľbami v roku 2006 hovoril, že treba zdaniť banky. Túto tému niekoľkokrát otvoril počas svojej vlády, no nikdy tak neurobil.
Teraz podľa poslanca SDKÚ Ondreja Mateja takýto návrh zverejnil preto, lebo „nevie inak svojim voličom odkomunikovať, prečo sa teraz musia ozdraviť verejné financie, keď zadlžil štát o necelých osem miliárd eur.“
Podľa poslanca KDH Antona Marcinčina je to komplikovaný, skrytý spôsob, ako vybrať peniaze pre štát, ktorý však nezaplatia banky, ale občania.
Podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša nie je zrejmé, prečo by mal za neschopnosť politikov upraviť verejné výdavky platiť klesajúcim príjmom bankový sektor a jeho klienti,“ hovorí Karpiš.