Agentúrnu správu sme o 18:16 nahradili autorským textom.
LONDÝN, BRATISLAVA. Podobné šetrenie Veľká Británia nezažila od druhej svetovej vojny. Minister financií George Osborne v parlamente predstavil úsporný balíček, ktorý má pomôcť krajine dostať pod kontrolu jej dlhy. Ide o jeden z najambicióznejších plánov šetrenia v Európe.
Rekordný plán má svoje dôvody. Veľká Británia mala v minulom fiškálnom roku (od apríla 2009 do marca 2010) deficit verejných financií v Európskej únii 11,4 percenta HDP – jeden z najvyšších v únii. Ako povedal Osborne, Briti musia 44 miliárd libier ročne (6 percent celkových výdavkov) dávať na úroky za požičané peniaze.
Ambiciózny plán
To by sa malo skončiť. Podľa balíčka v roku 2015, keď sa končí mandát tejto vlády, by mal byť deficit dve percentá. Štvrtinu získa vláda na predstavenom náraste daní. Väčšiu časť – celkovo 81 miliárd libier – ušetria na výdavkoch. „Boju proti deficitu sa nedá vyhnúť,“ začal Osborne svoj príhovor.
Koho sa šetrenie dotkne
Verejná správa
- Odhaduje sa, že do roku 2015 prepustia 490–tisíc ľudí zamestnaných vo verejnom sektore.
Dôchodky
- Od roku 2020 (o štyri roky skôr, ako sa čakalo) pôjdu Briti do dôchodku namiesto 65 v 66 rokoch. Vláda argumentuje tým, že Briti sa dožívajú dlhšieho veku ako kedysi.
Armáda
- Na obranu minie krajina o 8 percent menej. Sú to miernejšie škrty, ako sa čakalo.
Zdravotníctvo
- Jedna z mála položiek, ktorých sa škrty nedotknú. Naopak, v ďalších rokoch by mali výdavky na zdravotníctvo rásť.
Školstvo
- Na všeobecných školách by sa šetriť nemalo, menej však dostanú univerzity, doplatiť by to mali študenti na zvýšenom školnom.
Sociálne dávky
- Vláda plánuje ušetriť 7 miliárd libier ročne. Napríklad stanovením maximálnej hranice podpory pre nezamestnaných.
Nasledujúcu hodinu vymenovával, kde všade sa bude šetriť. O svoju prácu sa musia obávať zamestnanci vo verejnom sektore – takmer pol milióna z nich (jeden z dvanástich zamestnancov) o ňu do piatich rokov príde.
V priemere má jedno ministerstvo ušetriť 19 percent. Kým diplomati na ministerstve zahraničia sa budú musieť uskromniť o štvrtinu, obrana ušetrí 8 percent, čo je menej, ako sa očakávalo. Výnimku budú tvoriť len zdravotníctvo a školstvo.
Reformy sa dotknú aj budúcich dôchodcov. Od roku 2020 by mali odísť do penzie v 66 rokoch, čo je o rok neskôr. Vysoké poplatky čakajú zrejme študentov britských univerzít, jedných z najväčších na svete. Z rozpočtu prídu o 4 miliardy libier.
Briti zatiaľ úspory schvaľujú
Na rozdiel od krajín ako Francúzsko, Briti zatiaľ stoja za vládou a väčšina úspory podporuje. Otázne je však, či to vydrží, aj keď príde na konkrétne kroky, ktoré zasiahnu konkrétnych ľudí. Aj preto vláda často opakuje, že škrty budú férové.
Z toho dôvodu plánujú tvrdšie zasiahnuť banky, ktoré boli v poslednej dekáde podľa Osborna „veľmi zle regulované“.
Ich záchrana výrazne zvýšila dlh krajiny. Vláda chce zvýšiť reguláciu a zaviesť pre banky aj trvalé odvody. Nie však také vysoké, aby odišli do zahraničia.
Ekonómovia sa na balíček pozerajú rôzne. Niektorí ho schvaľujú, iní varujú, že to ohrozí ekonomiku a zastaví sa hospodársky rast. Británia v posledných mesiacoch rastie len mierne.
Rovnakého argumentu sa držia aj opoziční labouristi. „Je to nezodpovedný hazard s našou ekonomikou,“ povedal len nedávno zvolený líder strany Ed Miliband. Vláda tvrdí, že upratanie dlhov je začiatkom lepšej budúcnosti krajiny.