FRANKFURT NAD MOHANOM. Rozpory vo vedení Európskej centrálnej banky o smerovaní peňažnej politiky môžu mať nepriaznivý vplyv na jej nákup dlhopisov. Uviedol to hlavný ekonóm banky Jürgen Stark pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Poukázal na to, že neistota ešte stále jestvuje. Ale treba sa vyhnúť tomu, "aby sme svojimi opatreniami zasiahli do funkčných trhov. Potom by sa program nákupu dlhopisov mohol zmeniť na kvázi fiškálnu politiku".
ECB sa počas finančnej krízy rozhodla znížiť základnú úrokovú sadzbu na mimoriadne nízku, 1-%, úroveň. Dodatočne prijala opatrenie, že podporí nákup štátnych dlhopisov krajín, ktoré sa ocitli pod tlakom trhov. ECB ich zatiaľ kúpila za 63,5 miliardy eur.
Prezident Nemeckej spolkovej banky Axel Weber minulý týždeň kritizoval ich nákup. Ale prezident ECB Jean-Claude Trichet na to odpovedal, že existuje len jedna Rada ECB a len jeden prezident ECB.
Stark je vnútorne za Weberovu argumentáciu, ale kritizoval vyjadrenie svojho kolegu. Spresnil, že vo vedení ECB prirodzene existujú rozličné názory, ale takisto platí jasná línia "Rada ECB vystupuje navonok jednohlasne".
Okrem toho Stark kritizoval Medzinárodný menový fond, ktorý otvoril diskusiu o tom, že Grécko by mohlo splácať dlhy aj neskôr. "Hnevá ma, že MMF navrhuje dnes možnosť odkladu napriek tomu, že pred šiestimi mesiacmi súhlasil s terajším programom," povedal Stark.
V rozhovore pre dnešné vydanie talianskeho hospodárskeho denníka Il Sole 24 Ore naznačil, že ECB by mohla zvýšiť základnú úrokovú sadzbu aj pred skončením mimoriadnych opatrení na podporu ekonomiky eurozóny.
Informovala o tom agentúra DPA.