PEKING. Uviedlo to cez víkend čínske ministerstvo obchodu.
Rezervy prvkov vzácnych zemín, čo je skupina 17 kovových prvkov ako lantanum, skandium, cerium, neodým či europium, klesli v Číne od roku 1996 do konca roku 2009 zo 43 miliónov ton (43 % svetových zásob) na 27 miliónov ton, teda asi 30 % z celkových zásob vo svete, povedal šéf sekcie pre zahraničný obchod čínskeho ministerstva obchodu Čao Ning.
Čína preto znížila produkciu a na 2. polrok tohto roka zredukovala pôvodné vývozné kvóty o 72 %. V 2. polroku tak vyvezie na zahraničné trhy len 7976 ton týchto kovov, zatiaľ čo v 1. polroku to bolo 22.283 ton a v 2. polroku 2009 okolo 28.417 ton. "Nie je vylúčené, že Čína namiesto zásobovania sveta bude sama časom závislá od dovozu," dodal Čao.
Krok Číny bude mať svoje dôsledky. Prvky vzácnych zemín sa vo veľkej miere využívajú v elektronike pri výrobe mobilných telefónov, počítačov alebo radarov, ale potrebné sú aj v zelenej energetike, pri výrobe hybridných áut či moderných zbraní. Okrem Číny majú síce zásoby aj USA a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, no až na malé výnimky sa ťažia prakticky len v Číne.
Peking sa tak dostal do sporu s Japonskom, do ktorého údajne vývoz úplne zastavil, ako aj s USA. Washington požiadal americké firmy a odbory, aby informovali o problémoch s dodávkami pre prípad, že by sa plánoval obrátiť na Svetovú obchodnú organizáciu. USA boli kedysi vzhľadom na vzácne zeminy sebestačné. Zhruba v polovici 80. rokov minulého storočia však do americkej produkcie zasiahli sprísnené zákony v oblasti pracovných podmienok a ochrany životného prostredia, čo pomohlo Číne stať sa dominantným hráčom na tomto trhu.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.