BRATISLAVA. Desatina novinárov si myslí, že novinári sú u nás nezávislí.
V ankete odpovedalo a do štatistického spracovania bolo zahrnutých 139 dotazníkov.
Je to podstatne menej ako pri predchádzajúcich prieskumoch toho istého zamerania. Posledný z nich uskutočnili SSN a združenie Mass Media Science pred piatimi rokmi.
"Aj napriek takto limitovanému skúmanému súboru možno výsledky považovať za relevantné, aj keď nie reprezentatívne. Porovnanie s predchádzajúcimi prieskumami totiž ukázalo, že štruktúra skúmaného súboru sa od predchádzajúcich podstatnejšie nelíši," informovala TASR Andrea Stoláriková zo SSN.
V brandži je viac žien
Prieskum tiež ukázal, že nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku pokračuje trend feminizácie novinárskeho povolania. Od konca 70. rokov sa podiel žien v novinárstve zvýšil z tretiny na polovicu.
Od roku 1967 dodnes pokleslo percento ženatých novinárov a vydatých novinárok z takmer 84 percent na 53 percent. Zároveň podiel slobodných novinárov narástol z necelých 10 percent na viac ako trojnásobok.
Podobne ako v iných vyspelých krajinách, aj na Slovensku sa zvyšuje vzdelanostná úroveň novinárov. "Od roku 1967 pokleslo percento novinárov s nižším ako vysokoškolským vzdelaním z 53,3 percenta na necelých 19 percent, pričom podiel novinárov s vysokoškolským nenovinárskym vzdelaním narástol z 21,5 percenta na vyše 42 percent a s novinárskym vysokoškolským vzdelaním na viac ako 39 percent," spresnila.
Podľa prieskumu angličtinu aktívne ovláda takmer 60 percent novinárov, nemecký jazyk takmer 28 percent, ale pokles znalosti ruštiny nepokračuje a ruštinu po angličtine uviedol druhý najväčší počet novinárov. Angličtinu ovládajú najmä mladší a ruštinu najmä starší novinári.
Od roku 1997 sa podiel novinárov pracujúcich s počítačom zvýšil zo 76 percent na 90 percent a podiel novinárov, ktorí využívajú internet, z necelých 12 percent tiež na takmer 90 percent. To je očividne najvýraznejší posun v rozvoji novinárskych zručností za posledných pár rokov.
Novinári nie sú celkom jednoznačne presvedčení o potrebnosti novinárskych a mediálnych vysokých škôl. Iba malá väčšina vyslovila v tejto otázke kladnú a takmer 40 % zápornú odpoveď. Toto rozloženie názorov sa prejavilo aj v hodnotení uplatnenia sa absolventov vysokých novinárskych a mediálnych škôl v praxi. Viac ako tretina sa prikláňa k názoru, že na škole nezáleží, podstatný je talent a schopnosti.
Zamestnancov ubúda
Pre zmluvný vzťah novinárov k médiám je príznačné, že v posledných rokoch klesá podiel zamestnaných novinárov a rastie podiel voľných novinárov, teda novinárov "na voľnej nohe".
Pred piatimi rokmi boli zamestnaní novinári ešte v jasnej väčšine, pričom viac ako polovica (55,7 %) pracovala na dobu neurčitú. V súčasnosti tvoria zamestnaní novinári iba polovicu a podiel "voľných novinárov" narástol z 36 % na takmer polovicu (49,6 %). Najväčšiu skupinu medzi nimi tvoria živnostníci.
Súčasný trend racionalizácie práce v novinárskom zamestnaní vedie ku kombinácii a kumulácii činností novinárov, čo sa prejavuje aj v postupnom odbúravaní pracovnej špecializácie a v raste počtu novinárov univerzalistov. Trend k univerzálnosti sa presadzuje aj v tematickej orientácii novinárov.
Pracujú dlhé týždne
Nadpolovičná väčšina (54,2 %) novinárov pracuje viac ako päť dní v týždni. Je to o niečo väčšie pracovné zaťaženie ako pred piatimi rokmi. Na rozdiel od dávnejšej minulosti sú príjmy novinárov viac diferencované. Najmä riadiaci pracovníci majú príjmy podstatne vyššie ako radoví, hlavne mladí a menej kvalifikovaní novinári. Podľa odpovedí respondentov je priemerný čistý mesačný príjem slovenských novinárov 795 eur.
Hodnotenie dôležitosti niektorých aspektov novinárskej práce ukázalo, že tak ako pred niekoľkými rokmi, aj teraz si najvyššie percento slovenských novinárov cení slobodu rozhodovania (66,4 %) a úroveň osobnej nezávislosti (54 %). Napriek tomu si iba niečo viac ako 10 % skúmaných myslí, že novinári sú u nás nezávislí.
V kontexte nezávislosti novinárov sa zisťovalo, do akej miery novinári pociťujú politické, ekonomické a vnútroredakčné tlaky. Zistilo sa, že oproti roku 2005 politické tlaky novinári v tomto roku pociťovali v oveľa väčšej miere štvrtina často a 45,8 % ojedinele. Iba necelých 30 % novinárov takéto tlaky nepociťovali. Pred piatimi rokmi to bola polovica.
Tlaky silnejú
Vnútroredakčné tlaky ako tlaky majiteľov a manažérov médií na slobodné vyjadrenie novinára sú veľmi často nástrojom, ktorým sa vlastne transformujú politické alebo ekonomické tlaky zvonka. Výsledky prieskumu ukázali, že v priebehu rokov nastali v tejto oblasti negatívne zmeny, pretože podiel tých, čo žiaden vnútorný tlak v redakcii nepociťujú, sa od roku 1997 znížil z 55,50 na 47,7 %.
Ekonomická kríza a s ňou spojená zhoršená situácia na trhu slovenských médií nezostávajú bez vplyvu na pocit existenčnej istoty novinárov. Percento tých, čo sú presvedčení, že sa novinárskym povolaním uživia, pokleslo od roku 1997 z 31,6 % na 22,6 % v súčasnosti, pričom 27 % vôbec nie je presvedčených, že sa aj naďalej bude živiť týmto zamestnaním.
Tak ako v minulosti, skúmaní novinári za najdôležitejšie vlastnosti pre výkon novinárskej profesie považujú tvorivé schopnosti - pružnosť myslenia (66,4 %), originálnosť nápadov (56,9 %) a sociálnu schopnosť nadväzovať kontakty (56,9 %).
Význam tvorivých schopností potvrdila aj priama otázka o charaktere práce skúmaných novinárov, z ktorých 62,6 % ju považuje za prevažne tvorivú, štvrtina za kombináciu kreativity i rutiny a iba 12,2 % za rutinnú.
Pracovná motivácia novinárov sa oproti minulosti zásadne nezmenila. Medzi hlavnými motívmi, prečo novinári pracujú práve v danej redakcii, stále zostáva samotná náplň práce, jej zameranie (45,3 %) a možnosť sebarealizácie (27,7 %).
Najčastejšie pravidelne využívaným informačným zdrojom skúmaných novinárov je osobná účasť na podujatiach, akciách, skrátka na mieste činu (76,3 %), potom osobné kontakty s odborníkmi (71,2 %), vyhľadávanie na internete (66,9 %) a tlačové konferencie (56,1 %). Internet ako zdroj informácií nadobudol výrazne na význame. Najmä ak si uvedomíme, že ešte v roku 1997 ho pravidelne ako informačný zdroj využívalo len 4,2 % novinárov. Z internetových služieb využívajú novinári najčastejšie elektronickú poštu (92,8 %), vyhľadávače (74,1 %), texty (74,1 %) a agentúrne spravodajstvo (68,3 %). Oproti minulosti sa rozšírilo využívanie encyklopédií a z nich najmä Wikipédie. Novinkou je využívanie sociálnych sietí, predovšetkým Facebooku.
V skúmanom súbore bolo 62,1 % členov a 37,9 % nečlenov SSN. Z tohto hľadiska bola štruktúra skúmaného súboru úplne rovnaká ako pred piatimi rokmi. Z nečlenov SSN je viac ako polovica (52 %, pričom pred piatimi rokmi to bolo 61,4 %) ochotných vstúpiť do SSN, pričom tretina z nich ešte nie je rozhodnutá. Do SSN sú ochotní vstúpiť najmä mladí muži v najnižších vekových kategóriách.