Orbán chce Maďarom uľahčiť návrat do prvého dôchodkového piliera či pozastaviť PPP projekty. Trhom sa jeho ozdravný balíček nepozdáva.
BRATISLAVA. Druhý ekonomický balíček maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý predstavil v stredu, vychádza z rovnakej logiky ako prvý z leta tohto roku. Ten chcel plánovaný deficit 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na tento a tri percentá na budúci rok zaistiť najmä prechodným zvýšením príjmovej časti rozpočtu pomocou mimoriadneho zdanenia bánk, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií.
Nový balíček túto „krízovú daň“ rozširuje na podniky pôsobiace v energetike a telekomunikáciách a na veľké obchodné reťazce. Už tento rok by mali štátu navyše zaplatiť 161 miliárd forintov (necelých 590 miliónov eur), telekomunikačný rezort 61 miliárd (asi 222 miliónov eur), energetické firmy 70 miliárd (255 miliónov eur) a obchodné reťazce 30 miliárd (109 miliónov eur).
Chystajú sa zmeny v dôchodkoch
Daň bude odstupňovaná, menšie firmy zaplatia menej. Platiť by sa mala ešte ďalšie dva roky.
Súčasťou balíčka je aj pozastavenie výplat do druhého piliera súkromným penzijným poisťovniam, ktoré v Maďarsku fungujú po penzijnej reforme z roku 1998. Vláda navyše chystá opatrenia, ktoré majú klientom súkromných poisťovní uľahčiť návrat do prvého piliera. Kabinet tiež chce pozastaviť PPP projekty a aj spätne preskúmať zmluvy tých, ktoré už prebiehajú.
Nový balíček zodpovedá aj snahe Orbánovej vlády posilniť maďarské podniky na úkor zahraničných (medzi ktoré patrí väčšina obchodných reťazcov či bánk).
Včera premiér oznámil, že v nasledujúcich desiatich rokoch treba zdvojnásobiť, ale radšej strojnásobiť súčasný päť až šesťpercentný podiel družstevných sporiteľní na domácom finančnom trhu. K tomu sľúbil prílev kapitálu do týchto podnikov, ktoré sú ako jediné v Maďarsku v stopercentnom vlastníctve domácich majiteľov.
Napriek tomu, že Orbán zároveň sľúbil dodržať plánovaný tohtoročný deficit 3,8 percenta HDP, trhy reagovali na nové opatrenia negatívne. Vysvetľujú si ich ako snahu vyhnúť sa štrukturálnym reformám a škrtom vo verejných financiách, ktoré od vlády dlho očakávajú.
Prispela k tomu aj rétorika premiéra, ktorý nové dane opäť sprevádzal obvyklými rečami o konci globálneho kapitalizmu a novom svetovom poriadku, odpoveďou na ktorý môže byť len silnejší štát.
Trhy už reagovali
Rozhodnutie Orbána znížiť rozpočtový schodok pomocou dočasných daní len odsúva bolestivé šetrenie, tvrdia analytici. Načrtnutú fiškálnu stratégiu nepovažujú za pozitívnu, keďže ciele sa majú plniť len prostredníctvom zvyšovania príjmov, pričom výdavky zostávajú prakticky nedotknuté.
„Orbán odmieta prijať akékoľvek úsporné opatrenia na výdavkovej strane a namiesto toho deformuje príjmovú stranu,“ povedal analytik Nomury Peter Attard Montalto. „Toto nie je dôveryhodná fiškálna politika, je protirastová, ale pravdepodobne Maďarsku umožní splniť plánované schodky,“ dodal.
Včera opäť klesal forint, padali aj akcie energetickej firmy MOL, investori sa snažili zbavovať maďarských štátnych dlhopisov. Trhy neupokojilo ani to, že pravá ruka premiéra Orbána, minister financií a ekonomiky György Matolcsy v utorok zo svojho rezortu prepustil zastupujúceho štátneho tajomníka a odborníka na zostavovanie rozpočtu Ferenca Bathóa.
O jeho blížiacom sa konci písal server index.hu už pred niekoľkými týždňami. Bathóovým najväčším previnením vtedy bolo, že do hlásenia ministerstva pustil niekoľko viet chváliacich stabilizačné opatrenia predchádzajúcej vlády premiéra Gordona Bajnaia. Bathó mal mať so svojím nadriadeným spory ohľadne nutnosti znižovania deficitu.