BRATISLAVA. Rovnako postupujú aj ďalšie rezorty. Napriek tomu je však výsledok tohtoročného hospodárenia štátu viac-menej predurčený činnosťou, respektíve nečinnosťou vlády Roberta Fica a bývalého ministra financií Jána Počiatka (obaja Smer-SD), upozornil dnes hovorca súčasného šéfa rezortu Martin Jaroš.
Ministerstvo financií začalo so šetrením od najmenších položiek, keď napríklad zrušilo predplatné na "papierové" noviny alebo obmedzilo výdavky na zahraničné pracovné cesty. "Úspory boli aj personálne, v porovnaní s júlom sa znížil počet zamestnancov o 30, ďalší minimálne rovnaký počet odíde v najbližších mesiacoch," avizoval Jaroš.
Medzi veľkými položkami, v ktorých rezort hľadá úspory, figuruje napríklad zrušenie zmlúv na dodanie niektorých neprioritných informačných systémov ako register číselníkov či cenový informačný systém. V súčasnosti pritom podľa Jaroša naďalej prebiehajú rokovania s dodávateľmi ďalších informačných systémov, kde sú cenové podmienky mimoriadne nevýhodné.
"Napríklad cena dodaných licencií je neraz štvornásobne vyššia ako bežná trhová cena a systém súčasne za vysokú sumu ponúka marginálnu pridanú hodnotu pre fungovanie úradu, keď rieši napríklad elektronizáciu dovolenkových lístkov alebo cestovných príkazov, čo naozaj nie je prioritný problém ministerstva," priblížil.
Zapojením približne 900 miliónov eur, ktoré do leta Štátna pokladnica ukladala v komerčných bankách, do financovania štátneho dlhu sa zase ročne znížia náklady na štátny dlh o približne 20 miliónov eur. Rezort financií začal aj s elektronickými aukciami, prvé v malom objeme sa v rámci testovania dodávateľského softvéru uskutočnili v septembri. Ich počet však bude postupne narastať.
Veľká väčšina úsporných opatrení však prinesie finančný úžitok až postupne, upozornil Jaroš. "Aj keď elektronickou aukciou dosiahneme úsporu, samotné dodávky na tento rok sú už zazmluvnené a nižšia cena sa začne uplatňovať až od januára. Podobne je to aj so znižovaním počtu zamestnancov," vysvetlil. Kombinácia výpovednej lehoty a odstupného posúva totiž finančnú úsporu za prepusteného zamestnanca o približne štyri mesiace. Aj pri kapitálových výdavkoch, ktoré už boli z veľkej časti zazmluvnené, sa úspory prejavia až s časovým posunom.
Vláda v snahe znížiť tohtoročný takmer 8-% deficit verejných financií na necelých 5 % v budúcom roku pripravila balík úsporných opatrení v celkovej hodnote približne 1,75 miliardy eur alebo 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Z toho 970 miliónov eur by mali tvoriť úspory na strane výdavkov a zvyšok majú priniesť zvýšené príjmy štátu. O balíku v týchto dňoch rokuje parlament, definitívne by mal byť spolu s rozpočtom na nasledujúci rok schválený v novembri.
