BRATISLAVA. Podľa analýzy UniCredit Bank totiž Slovensko zaznamenáva dlhodobejší trend presunu prepravy tovarov zo železnice na cesty, na čom nič nezmenila ani kríza ani zavedenie mýta na diaľniciach a cestách 1. triedy v minulom roku. „Podiel železníc na preprave tovaru na Slovensku sa v priebehu posledných 5 rokov znížil o 14 percentuálnych bodov na 20 %. Naproti tomu v krajinách ako Nemecko či Rakúsko sme mohli pozorovať rastúci sklon k železničnej preprave, ktorý zvrátil až krízou poznačený rok 2009,“ uvádza sa v analýze.
Kým teda v týchto krajinách v čase hospodárskeho rastu využívanie železníc na prepravu tovaru rástlo, na Slovensku znamenal rast prepravných tokov plus pre cestnú dopravu a pre železnice iba stagnáciu, resp. mierny pokles. „Dá sa povedať, že nová preprava smerovala výlučne na cesty, avšak železnice výraznejší pokles nepociťovali. V roku 2009 sa však už objem prepraveného tovaru na železniciach znížil o štvrtinu, pričom Slovensko patrilo medzi krajiny s najvýraznejším poklesom objemu prepravy na železniciach v rámci Európskej únie,“ píše UniCredit Bank. Na druhej strane objem prepraveného tovaru na cestách aj napriek mýtu poklesol „len“ o 5 %.
Dôvody dlhodobejšieho presunu prepravných tokov smerom k cestám sú podľa analýzy rôzne. Čiastočne aj objektívne, keď časť novej prepravy nie je vhodná pre železničnú prepravu. Atraktívnosti železničnej prepravy však nepridávajú ani vysoké poplatky za prístup k železničnej infraštruktúre. „Podľa správy OECD z roku 2008 boli tieto na Slovensku najvyššie v únii, v porovnaní napríklad s Nemeckom boli vyššie viac ako 4-násobne. Spoplatnenie železničnej siete v nákladnej doprave je pritom na Slovensku 3-krát vyššie ako v nákladnej cestnej doprave,“ konštatuje sa v analýze. Železničiarom pritom neprospieva ani vysoká koncentrácia na hutníctvo, ktoré sa na objeme prepravy v rokoch 2003 až 2009 podieľalo až 60 %. Práve toto odvetvie totiž patrilo medzi najviac postihnuté krízou.
Železnice sa pritom v čase krízy stali aj významnou záťažou pre štátny rozpočet. Vláda Roberta Fica sa totiž v roku 2009 rozhodla rapídny pokles výkonov na železniciach kompenzovať návratnými finančnými výpomocami od štátu. Podľa súčasného ministra financií Ivana Mikloša však tieto výpomoci možno vzhľadom na hospodárenie železničných spoločností za návratné považovať len ťažko a podľa neho bude potrebné tieto pomoci vykázať v deficite verejných financií ako položky, ktoré zvyšujú zadlženosť krajiny.