BRATISLAVA. Prvý štátny rozpočet Radičovej vlády je na svete. Má prívlastok konsolidačný, lebo má spomaliť zadlžovanie krajiny.
Rozpočet ráta s príjmami vo výške 13,1 miliardy eur. Rozpočtované výdavky sú vo výške 16,9 miliardy eur. Deficit rozpočtu je 3,8 miliardy. Ak sa naplní revidovaný odhad rozortu financií, má to byť o miliardu eur menej oproti tohtoročnému deficitu.
Výdavky sú v porovnaní s plánom na tento rok vyššie o 640 miliónov eur. Keď sa od nich odpočítajú eurofondy a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, sú zhruba o 200 miliónov vyššie, ako bol rozpočtový plán tento rok.
To je aj argument exministra financií Jána Počiatka (Smer-SD), prečo podľa neho nová vláda v skutočnosti nejde šetriť: „Kde je tu šetrenie?“ Jeho rozpočet bol predvolebný a rátal s deficitom 5,5 percenta.
Ak sa však porovná očakávaná skutočnosť v tomto roku, očistené výdavky budúcoročného rozpočtu by mali byť nižšie asi o 280 miliónov eur.
Rozpočtové riziká
Hlavnou správou je, že ministerstvo financií si dalo na papier záväzok znížiť deficit verejných financií na 4,9 percenta výkonu ekonomiky.
V roku 2013 má klesnúť pod tri percentá. Okrem štátneho rozpočtu odráža aj hospodárenie samospráv, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či verejných vysokých škôl. Tento rok sa deficit odhaduje vo výške 7,8 percenta nielen pre krízu.
Nová vláda si razantnejšie škrty nechala na budúci rok. Aj bez jej pričinenia sa však tento rok znížia náklady na financovanie štátneho dlhu najmä pre vývoj úrokových sadzieb na trhu.
Zníženiu deficitu na budúci rok má pomôcť ekonomický rast, no najmä ozdravný balíček za 1,7 miliardy eur. Na ňom sa už skôr dohodli koaliční partneri. Otázne je, do akej miery sa podarí presadiť všetky zmeny v daniach a odvodoch v parlamente.
Pokiaľ ide o ekonomické predpoklady rozpočtu, Výbor pre daňové prognózy ich označil za realistické. Naša ekonomika má podľa nich na budúci rok rásť o 3,3 percenta. Ministerstvo financií však pripúšťa niekoľko rizík.
Napríklad to, ako sa v skutočnosti bude vyvíjať svetová ekonomika. No neznámou je aj hospodárenie samospráv. Počiatkov rozpočet na tento rok rátal s ich vyrovnaným hospodárením, no tohtoročná realita je iná aj pre blížiace sa komunálne voľby.
Vláda na budúci rok podľa európskeho účtovníctva ráta v prípade obcí so schodkom 76 miliónov eur a pri župách so schodkom 60 miliónov eur. Ani to nemusí stačiť.
Počiatkov rozpočet bol kritizovaný aj pre eurofondy. Vrátane spolufinancovania mali dosiahnuť 3,6 miliardy eur.
Bol to „odvážny“ cieľ, keďže predbehol dovtedajšiu realitu čerpania eurofondov. Miklošov rezort počíta až so štyrmi miliardami eur vrátane poľnohospodárskych fondov.
Analytik Tatra banky Juraj Valachy to považuje za jedno z rizík. Štátny tajomník ministerstva Vladimír Tvaroška povedal, že číslo zahŕňa odhady jednotlivých ministerstiev, koľko sú schopné na budúci rok reálne čerpať eurofondy.
Rozpočet ráta aj s čistými príjmami z predaja emisií vo výške 70 miliónov eur.
Vládne priority
Ministerstvo financií priznáva, že rozpočet neráta s výraznejšími systémovými zmenami, napríklad so sociálnou či s dôchodkovou reformou. Tá sa má pripraviť na budúci rok. Šetrí sa skôr plošne.
„Nie je to ideálne. Prvýkrát v histórii sa však škrtajú tak, aby dve veci z pohľadu ekonomického rastu neboli zasiahnuté – vzdelanie a infraštruktúra,“ hovorí šéf Inštitútu finančnej politiky rezortu financií Ján Tóth.
Vláda zvýši v ďalšom roku výdavky z rozpočtu na výstavbu ciest a diaľnic o 174 miliónov eur, teda takmer dvojnásobne oproti tohtoročnému rozpočtu. Spolu s eurofondmi by to malo byť 706 miliónov eur.
Štát chce v ďalšom roku šetriť najmä na 10-percentnom znížení osobných výdavkov, teda o 218,8 milióna eur. Nebude sa to týkať učiteľov. Ani im však neporastú platy plošne, ale podľa dosiahnutých kreditov.
„Rozpočet by mohol byť odvážnejší, ale nemôžeme pribrzdiť vývoj ekonomiky a odhliadnuť od zlého stavu zamestnanosti,“ povedal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Juraj Valachy, analytik Tatra banky
Rozpočet prináša zníženie deficitu z 7,8 percenta na 4,9 percenta HDP. Je to veľké zníženie schodku, ale je potrebné. Môžeme hovoriť o zvrátení trendu, ale skôr by som povedal, že výdavková strana rozpočtu sa začína prispôsobovať pokrízovým príjmom.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
Prognózy ministerstva financií naznačujú, že v budúcom roku dôjde k obratu vo vývoji a popri konsolidačnom úsilí vlády tomu môže pomôcť aj pokrízový rast ekonomiky. Každopádne, bolo by veľmi užitočné, aby vláda sústredila pozornosť na riešenie problémov v podnikateľskom prostredí, čo povedie k rýchlejšiemu ekonomickému zotaveniu krajiny.
Dávid Dereník, analytik UniCredit bank
Či návrh naozaj zvráti smerovanie verejných financií, bude záležať najmä na dodržiavaní vysokej ambície, a to najmä na výdavkovej strane rozpočtu. Rozpočet by mohol byť odvážnejší, ale nemôžeme pribrzdiť vývoj ekonomiky a odhliadnuť od zlého stavu zamestnanosti. Treba sa sústrediť na podporu podnikateľského prostredia a stimulovať najmä príjmy rozpočtu cez pokles nezamestnanosti
Martin Hošták, tajomník RÚZ
Či je návrh medzníkom, ukáže budúci vývoj vo verejných financiách, ktorý je podmienený predovšetkým ochotou šetriť.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank
Musí byť medzníkom. Slovensko sa na rozdiel od mnohých iných krajín Európy teší veľmi solídnemu oživeniu hospodárskej aktivity. V relatívne krátkom období zaznamenalo prudké zvýšenie verejného dlhu z menej ako 28 percent na viac než 40 percent HDP. Pri takejto trajektórii verejného dlhu je demonštrácia presvedčivej a kredibilnej rozpočtovej konsolidácie kľúčovou na udržanie najvyššieho ratingového hodnotenia spomedzi vyšehradskej štvorky.
Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení
Všetci by sme si želali, aby to bol medzník, ale čakali sme väčšie škrty. Dali sme návrh, aby sa DPH zvýšila o 2 percentá. Oveľa viac by to konsolidovalo verejné financie. Veríme, že to môže byť predel a že sa verejné financie budú uberať iným smerom. Ale čakali sme viac.