MOSKVA, PRAHA. Ruská gilotína. Tak sa v novinárskych kruhoch dnes hovorí ruským médiám.
Stala sa likvidačnou zbraňou individuálneho ničenia. Posledným, koho má na príkaz „zhora“ ruská televízia kontrolovaná Kremľom „popraviť“, je moskovský starosta Jurij Lužkov. Znenazdania sa na ruských kanáloch chvála na jeho adresu zmenila na kritiku.
Na slobodu si počkáme dlho
„Budúcich 20 až 30 rokov nedosiahneme žiadny pokrok v oblasti demokratizácie Ruska či dodržiavania ľudských práv,“ povedal skepticky v rozhovore pre SME jeden z najväčších špecialistov na slobodu slova v postsovietskom priestranstve Oleg Panfilov. Podľa neho je súčasný stav ruských médií – až na malé výnimky – možné označiť za „úplne beznádejný“.
Panfilov ako riaditeľ Centra pre extrémnu žurnalistiku rozdával v 90. rokoch rady, kedy si nasadiť priľbu, kedy sa obliecť do nepriestrelnej vesty, alebo si ju naopak strhnúť a utekať preč. O vojnovej žurnalistike prednášal tým, čo v 90. rokoch minulého storočia mierili na severný Kaukaz.
Rady, ako prežiť v zákopoch, neboli to hlavné, čo Panfilov poskytoval. Jeho najambicióznejším cieľom bolo donútiť novinárov, aby boli slobodní. „Zažil som sklamanie,“ hovorí dnes 53ročný vedec, teoretik žurnalistiky a učiteľ kreslenia.
„Po viacročnej práci som zistil, že som ruských novinárov vôbec nenaučil bojovať za svoje práva, za vlastnú slobodu. Vysvetľoval som im, kedy a ako demonštrovať, ako a s kým sa súdiť, ako sa biť za právo písať pravdu, a oni počúvali, a potom sa zasa správali ako ovce,“ rozpráva smutne.
Panfilov dodnes pokladá rodný Tadžikistan za svoju vlasť a viackrát odmietol prijať ruské občianstvo. „Nie je o čo stáť,“ hovorí. Na druhej strane uvádza na pravú mieru niektoré mýty.
Beztrestné vraždy
Nie je pravda, že v Rusku zomiera viac novinárov než v iných krajinách,“ hovorí Panfilov. „Nebezpečie spočíva skôr v tom, že v Rusku nikdy nie je vyrieknuté to, čo všetci vieme – napríklad, že v rade prípadov stoja za likvidáciou žurnalistov tí najmocnejší z mocných.“
Od roku 1993 zaplatilo životom za svoju profesiu 60 ruských novinárov. Ani jeden z páchateľov, respektíve tých, čo si likvidáciu objednali, nebol chytený. „Vraždiť novinárov je beztrestné,“ konštatuje Panfilov.
Po tradičných elektronických médiách chce mať Kremeľ pod kontrolou aj internet.
„Technicky naň nemajú, ale vedia zastrašovať. Za posledné tri roky zatkli desať novinárov za články na internete. Dvaja z nich sedia za mrežami doteraz. Vraj pre extrémnosti, ale v skutočnosti sa zaoberali zakázanými témami: Putinom alebo Kaukazom.“
Počas vojny o Južné Osetsko sa Panfilov postavil jednoznačne na stranu Tbilisi. Gruzínsky prezident Michail Saakašvili ho odmenil gruzínskym pasom. „Som presvedčený, že cieľom Moskvy bolo obsadiť Tbilisi a zvrhnúť Saakašviliho. To, že sa to nepodarilo, je veľké gruzínske víťazstvo.“
Panfilov v Tbilisi nakoniec zostal. Je jednou z hlavných postáv novej satelitnej televízie Kaukaz 1, ktorá má šíriť správy z regiónu v ruštine. Že to nebude obľúbený kanál ruského premiéra Putina, je takmer isté.
Autor: Agentúra Epicentrum