KÁBUL. Afganistanu hrozí, že sa k ničivej vojne pripojí ešte aj finančná kríza.
Začiatkom minulého týždňa prišli o funkcie zakladateľ a predseda Dozornej rady banky Šerchan Farnud a predseda Správnej rady Chalilullah Frozi preto, lebo sa vyskytli závažné nedostatky v riadení ústavu a pre podozrenie zo sprenevery vložených prostriedkov klientov. Z viacerých filiálok ústavu totiž zmizli veľké sumy peňazí. Banka okrem toho poskytla svojim podielnikom úvery v hodnote stoviek miliónov, ktorí ich investovali do rizikových nehnuteľností. Farnud údajne vložil 160 miliónov USD (125,54 milióna eur) banky do súkromných obchodov s pozemkami v Dubaji.
Od stredy minulého týždňa si klienti vybrali z účtov okolo 300 miliónov USD, lebo sa obávajú, že banka skrachuje. Centrála banka je od soboty chránená ostnatým drôtom a príslušníkmi štátnej bezpečnosti.
Afganská centrálna banka zakázala najväčším vlastníkom podielov v Bank Kabul predávať ich nehnuteľnosti v hlavnom meste. Týmto krokom chce znemožniť, aby veľkoakcionári popredali svoje pozemky, ktoré im banka financovala a pred jej krachom prišli k hotovosti.
Nesolventnosť najväčšej obchodnej banky v Afganistane by vyvolalo v slabom finančnom sektore štátu ťažkú krízu. V banke si ukladali peniaze štátni úradníci, vrátane armády a polície. Manažment a vlastníci banky sú úzko spojení s politickým vedením štátu. Kabul Bank sa vlani podieľala aj na financovaní prezidentskej kampane Hámida Karzaja. Členovi vlády dala dokonca bezplatne k dispozícii luxusné byty v Dubaji.
Nehnuteľnosti nesmú predávať Farnud a Frozi, ale aj brat viceprezidenta Mohammeda Fahíma. Zákaz sa nevzťahuje na prezidentovho nevlastného brata Mahmuda Karzaja, ktorý je tretím najväčším podielnikom banky.
Prezident Karzaj na krízovom rokovaní vlády ubezpečil, že banku nenechá padnúť a centrálnej banke odporučil, aby v prípade potreby ústav finančne podporila. Šéf centrálnej banky Abdul Kadír Fitrat povedal, že banka zatiaľ pomoc ešte nepotrebuje.