Nová vláda použila na plynárov bič expremiéra Fica a zablokovala zdraženie plynu. Za to isté sa za bývalej vlády zahraniční akcionári SPP vyhrážali arbitrážami. Hovoria, že potrebujú zdražieť plyn, pretože strata, ktorú tvoria domácnosti, je neúnosná.
BRATISLAVA. Nie jeden, ale rovno dva návrhy na zdraženie plynu podal Slovenský plynárenský priemysel (SPP) od konca júna na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
„V tarife D 1 by sa mesačne zvýšil poplatok o 48 centov, čo predstavuje zdraženie asi 11,32 percenta, v tarife D 2 o 9,2 eura čiže 23,66-percentné zvýšenie a v tarife D3 23,56 eura, čo je nárast o 25,52 percenta,“ povedal šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík.
Takéto zvýšenie cien plynu podľa jeho slov navrhoval SPP od októbra. Na november podal návrh na ďalšie zdražovanie.
Gazprom je vraj drahý
Nič z toho však podľa regulátora nie je opodstatnené. Okrem iného aj preto, že SPP draho nakupuje plyn cez 20–ročnú zmluvu od Gazpromu, zatiaľ čo na takzvanom spotovom trhu sa dá plyn kúpiť aj o 50 percent lacnejšie, povedal Holjenčík.
„Dvadsaťročný kontrakt nám dáva garanciu bezpečnosti dodávok z dlhodobého hľadiska. Nemôžeme si dovoliť riskovať, že na krátkodobých, čiže spotových trhoch nebude v budúcnosti dostatok plynu a my nebudeme môcť zabezpečiť dodávky napríklad v zimných mesiacoch,“ povedal hovorca SPP Ondrej Šebesta.
Plynári požiadali o zdraženie plynu pre dlhodobé oslabovanie eura. Plyn totiž od Gazpromu nakupujú v amerických dolároch, a tak podľa ich slov prerábajú.
„Pre rok 2010 boli ceny nastavené pri kurze 1,49 dolára za euro, my sme však za prvý polrok zaznamenali výrazné oslabenie eura vzhľadom na situáciu v eurozóne, videli sme až 20-percentné oslabenie eura,“ povedal Šebesta. Bez zdražovania vraj firma padne v segmente domácností na konci roka do straty desiatok miliónov eur.
Ani tento argument podľa Holjenčíka neobstojí. „Vývoj výmenného kurzu medzi eurom a dolárom sa pomerne dobre stabilizoval, čiže v tomto roku určite nepredpokladáme zmenu ceny.“
Návrhy na zdražovanie pritom formálne nezamietol pre ich neopodstatnenosť, ale preto, že plynári nepredložili všetko, čo mali. Chýbalo najmä potvrdenie, že s návrhom na zdražovanie súhlasilo valné zhromaždenie.
Pritom zástupcovia štátu vo valnom zhromaždení majú takzvané právo veta, čiže zahraniční akcionári – francúzsky Gaz de France a nemecký E–on Ruhrgas – sa bez ich súhlasu nepohnú.
Právne kroky
Takzvané právo veta sa zaviedlo za bývalej vlády z iniciatívy expremiéra Roberta Fica (Smer). V zákone o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností sa píše, že návrh na zdraženie môžu podať iba na „základe uznesenia valného zhromaždenia“.
Plynári po jeho prijatí hovorili o zodpovedajúcich krokoch na ochranu ich práv. V SPP si totiž kúpili okrem menšinového podielu aj manažérsku kontrolu nad firmou.
Súčasný minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) však Ficov „vynález“ využil tiež. Zástupcovia štátu na valnom zhromaždení zdražovanie nepodporili.
„Ministerstvo nemá záujem blokovať opodstatnené, vyargumentované a faktami jasne podložené návrhy na nevyhnutné zmeny v cenách plynu. Na druhej strane však predložený cenový návrh takýmto nebol,“ povedala hovorkyňa ministra Daniela Piršelová.
Podľa Šebestu z SPP síce cenový návrh na valnom zhromaždení neprešiel, manažéri sa ho rozhodli predložiť tak či tak.
„Povinnosťou manažmentu SPP je odvrátiť hroziacu stratu v segmente domácností,“ povedal Šebesta.
