BRATISLAVA. Ekonomika eurozóny zaznamenala v druhom kvartáli tohto roka najrýchlejší rast za viac než tri roky, keď ju podporil najmä vysoký rast hrubého domáceho produktu (HDP) v najväčších ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku. Naďalej však pretrvávajú obavy, že tempo rastu sa môže neskôr opäť spomaliť.
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat dnes informoval, že HDP 16 krajín eurozóny vzrástol medzikvartálne o 1 percento a medziročne o 1,7 percenta a potvrdil tak revidované očakávania analytikov. Tí po zverejnení prvých odhadov HDP Nemecka a Francúzska uviedli, že ekonomika eurozóny by mala v druhom štvrťroku medzikvartálne vzrásť práve o 1 percento a medziročne o 1,7 percenta. Podľa ekonómov ide o najrýchlejšie tempo rastu minimálne za 3 a pol roka.
Európa predbehla USA
Rovnakým tempom rástla aj ekonomika celej Európskej únie, medzikvartálne o 1 percento a oproti druhému štvrťroku 2009 o 1,7 percenta. Európa tak prvýkrát prekonala tempo rastu v USA, kde medzištvrťročný rast dosiahol v 2. kvartáli 0,6 %.
Ekonomiku bloku s jednotnou európskou menou najviac potiahlo Nemecko s medzikvartálnym rastom o 2,2 percenta a pridalo sa aj Francúzsko s 0,6-percentným rastom. Talianska ekonomika vzrástla o 0,4 % a v rámci EÚ pomohla aj Veľká Británia, ktorej ekonomika posilnila o 1,1 percenta. Lepšie než Nemecko na tom bola iba Litva, ktorej HDP vzrástol medzikvartálne o 2,9 percenta.
Na opačnej strane je Grécko, kde ekonomika klesla v sledovanom období o 1,5 percenta. Ďalšie problematické ekonomiky, Španielsko a Portugalsko, zaznamenali mierny rast o 0,2 percenta.
Rast sa môže spomaliť
Aj keď rast ekonomiky v druhom štvrťroku je povzbudzujúci, podľa ekonómov dlhodobejší vývoj môžu negatívne ovplyvniť Spojené štáty a Čína, najväčšie svetové ekonomiky, kde sa hospodársky rast začína spomaľovať.
Navyše, situáciu komplikuje aj vysoká nezamestnanosť v eurozóne, ktorá dosahuje asi 10 percent, najviac za posledných 12 rokov. Ak sa k tomu pridajú úsporné opatrenia vlád s cieľom znížiť rozpočtové deficity a v niektorých prípadoch vysoké štátne dlhy, výraznejší rast spotrebiteľských výdavkov sa očakávať nedá.
Export by mohlo podporiť o niečo slabšie euro oproti doláru, no ani to nebude stačiť na to, aby región v dlhodobejšom horizonte napredoval dostatočne rýchlo.