Gastrolístky sa možno zrušia. Nie však hneď

Zrušenie stravných lístkov v súčasnej podobe si vedia predstaviť zástupcovia koalície aj opozície. Náhradou však musí byť zvýšenie príjmu.

(Zdroj: Ilustračné - SME/Vladimír Šimíček)

Okolo stravných lístkov, ktoré denne využíva okolo 800-tisíc ľudí, je v poslednom čase rušno. Hovorí sa o obmedzení ich používania za nákup tovaru v obchode, ich zaťažení odvodmi, zdanení aj o ich úplnom zrušení. Na papieri však zatiaľ nijaký návrh nie je.

Ako jeden z bodov, ktoré chcel predstaviteľ občianskeho hnutia Obyčajní ľudia Igor Matovič presadiť do Programového vyhlásenia vlády, bolo aj zrušenie stravných lístkov, čo by sa však kompenzovalo finančnou náhradou v mzde. Hoci sa gastrolístky do vyhlásenia vlády nakoniec nedostali, s týmto názorom sa stotožňujú predstavitelia koalície i opozície.

Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefovi Mihálovi (SaS), pod ktorého rezort problematika stravného spadá, sa síce myšlienka zrušenia gastrolístkov tiež pozdáva, nijakú zmenu však v najbližšom čase neplánuje. „Toto momentálne riešiť nebudem," potvrdil Mihál. Hoci osobne systém stravných lístkov nepovažuje za zmysluplný, je to podľa neho problém, ktorý momentálne nie je na stole. „Určite nie v najbližšom čase," zdôraznil.

Podľa ministra je to problém Zákonníka práce a riešenie týchto problémov prenecháva tripartite. „Nech si odborári so zamestnávateľmi dostatočne kvalitne a dostatočne do hĺbky preberú problémy, ktoré jedna alebo druhá strana vidí a z toho sa počas budúceho roka urobí záver v podobe nejakej-tej novely," povedal Mihál.

Namiesto lístkov vyššia výplata

S myšlienkou zrušenia gastrolístkov súhlasí aj exministerka práce Viera Tomanová. „Pokiaľ to bude formou náhrady príjmu pre občana, nemám s tým problém," povedala. Prenesenie sumy stravného do výplaty zamestnanca však podľa nej môže byť problém.

Mihál to prirovnáva k prechodu na euro. „Akým spôsobom sme prinútili zamestnávateľov, že korunové mzdy previedli na eurové mzdy v zodpovedajúcej hodnote? Takým, že sme povedali v zákone, že existuje nejaký koeficient, konkrétne 30,126," vysvetlil. Podobne bude možno v budúcnosti uvažovať pri zrušení stravných lístkov. „V zákone sa môže zaviesť nejaký príplatok na stravovanie, v ktorom sa povie, že keď zamestnanec odpracuje viac ako štyri hodiny, tak má nárok na sumu danú ako 55 percent z ceny cestovných náhrad pri ceste päť až dvanásť hodín. Finančný príspevok by dostal namiesto gastrolístkov vo výplate," hovorí o možných spôsoboch riešenia minister práce.

Nie obed, ale cigarety

564824_ancient_forks.jpgMyšlienkou gastrolístkov je, aby zamestnanec, ktorému nezabezpečuje zamestnávateľ teplú stravu v zamestnaní, využil príslušnú sumu práve na stravovanie. „Ak by sa iba zvyšovala mzda, vzniká riziko, že by časť zamestnancov nemala počas dňa teplé stravovanie," povedal Štefan Petrík, predseda Asociácie emitentov stravovacích poukážok.

Obmedzenie využitia gastrolístka na teplú stravu človeka do istej miery „núti" využiť štátom určenú sumu práve na stravu. „Ak by dostával peniaze, môže ich použiť na čokoľvek, napríklad na alkohol či cigarety. Teda tovary, ktorých konzumácia za peniaze určené na stravovanie určite nie je v záujme štátu," dodal Petrík.

Šéf asociácie upozorňuje, že teplá strava má pre každodenne pracujúceho človeka význam najmä z pohľadu zdravia a pracovnej hygieny. „Vieme, že dnešná situácia spôsobená krízou je pre mnohé rodiny pomerne náročná, takže finančné prostriedky by asi využívali aj na iné účely," povedal. Pre štát by odklon ľudí od pravidelného stravovania mohol priniesť v budúcnosti náklady v inej oblasti, napríklad v zdravotnej starostlivosti.

Zdanenie a odvody

Podobne odmietavo sa firmy, ktoré vydávajú gastrolístky, stavajú k zdaneniu či zaťaženiu odvodmi. „Malo by dosah na pracujúcich aj na zamestnávateľov," domnieva sa Petrík. Napríklad zavedenie povinnosti platiť odvody zo stravného či zdanenie stravného, by znamenali zvýšenie ceny práce pre zamestnávateľa. To môže negatívne vplývať na tvorbu nových pracovných miest.

Na druhej strane, ak by museli odvody z poskytnutého stravného platiť iba zamestnanci, znížil by sa im čistý príjem. „Teda každá alternatíva predstavuje finančné zaťaženie pre istú časť našej spoločnosti. Navyše v časoch, keď tak podnikatelia, ako aj domácnosti ešte stále bojujú s dosahmi krízy," dodal šéf asociácie.

Lístok len na hotové jedlo

Obmedzenie nákupu v obchodoch za gastrolístky a ich použitie len na kúpu hotového jedla žiadajú zasa majitelia reštaurácií. Nepáči sa im, že na stravovaní zamestnancov zarábajú obchodníci a oni tak prichádzajú o zákazníkov.

„Náš názor je taký, že stravné lístky by sa mali využívať na to, na čo boli určené, a to na stravovanie zamestnancov vo forme teplého jedla a nápoja," tvrdí Pavol Kašuba, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií. Ako pripúšťa, sú aj ľudia, ktorí možnosť stravovania v jedálni či reštaurácii nemajú a musia si nakúpiť potraviny v obchode. „Gastrolístky sa však reálne používajú aj na čerpacích staniciach a to už si myslíme, že by sa nemali," dodal.

Písomnú podobu tento ich návrh nemá. „Reálne sme zatiaľ nič nepredložili, čakáme, ako dopadne kompetenčný zákon a kto začne úradovať," dodal Kašuba na margo plánovaného presunu oblasti cestovného ruchu spod ministerstva kultúry pod ministerstvo hospodárstva.

Kedy máte nárok na stravné

Stravné lístky alebo gastrolístky by ste mali dostať za každý odpracovaný deň. Musíte však odrobiť aspoň štyri hodiny.

1. zamestnanec

KEDY:

  • Ak zamestnanec odrobil počas pracovného dňa viac ako štyri hodiny, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť mu jedno teplé jedlo s nápojom denne.
  • Ak mal dovolenku alebo po dvoch hodinách v práci odišiel k lekárovi, nárok na stravné za daný deň nemá.
  • Ak odpracoval v jeden deň viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemusí zabezpečiť ďalšie teplé jedlo.
  • Zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie vo všetkých zmenách.

KDE:

  • Strava musí byť podľa zákona v súlade so zdravou výživou.
  • K jedlu musí stravník dostať nápoj.
  • Zamestnávateľ musí teplé jedlo poskytovať priamo na pracovisku alebo aspoň v blízkosti.
  • Môže ísť o vlastné stravovacie zariadenie (jedáleň priamo vo firme), môže ísť o stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa (na obed chodíte do jedálne inej firmy) alebo môže firma pre svojich zamestnancov zabezpečiť stravovanie prostredníctvom iných subjektov.
  • V prvých dvoch prípadoch dostane zamestnanec zvyčajne stravné lístky, ktoré platia len vo firemnej jedálni či na inom dohodnutom mieste, v ostatných prípadoch, keď také zariadenie nemá, dostane zamestnanec stravovacie poukážky, takzvané gastrolístky, ktoré platia v rôznych reštauráciách či stravovacích zariadeniach, prípadne v obchodoch.

KOĽKO:

  • Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prispieť na stravu sumou vo výške najmenej 55 percent z ceny jedla, zvyšok si dopláca sám zamestnanec.
  • Podľa opatrenia ministerstva práce sa na účely stravného používa suma stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ktoré trvajú 5 až 12 hodín, čo je v súčasnosti 3,60 eura.
  • Zákonník práce však neukladá zamestnávateľovi automaticky povinnosť poskytovať zamestnancovi stravné vo výške 3,60 eura. Iba hovorí, že zamestnávateľ prispieva na stravné svojich zamestnancov najviac 55 percentami tejto sumy. Môže prispievať menej, ako je stanovené, a teda môže poskytovať stravné aj v nižšej nominálnej hodnote.
  • To však neplatí v prípade, ak zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky, takzvané gastrolístky. V takom prípade hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 percent stravného, to je 2,70 eura.
  • Zamestnávateľ môže na stravu prispievať aj viac, a to zo sociálneho fondu, nie je to obmedzené, ak sa rozhodne, môže na stravné pre zamestnancov využiť celý sociálny fond.

HOTOVOSŤ:

  • Vo výnimočných prípadoch, ak poskytnutie stravovania vylučujú podmienky výkonu práce, respektíve zamestnancovi nevyhovuje ani jeden spôsob stravovania, ktorý zabezpečuje zamestnávateľ, poskytne zamestnávateľ finančný príspevok vo výške najmenej 55 percent z ceny jedla.
  • Ak strava zamestnancovi nevyhovuje, musí to byť zo zdravotných dôvodov a musí mať potvrdenie od špecializovaného lekára.

ŠPECIÁLNE PRÍPADY:

  • Počas sviatkov, dovolenky či práceneschopnosti nevykonávate nijakú prácu, teda podľa zákona nárok na stravné lístky nemáte.
  • Zamestnávateľ však môže upraviť podmienky, za ktorých vám bude poskytovať stravovanie aj počas tohto obdobia.
  • Špeciálne podmienky môže rozšíriť aj na iných ľudí, zvyčajne bývalých zamestnancov na dôchodku, učňov či ašpirantov.

2. Živnostník

KEDY A KOĽKO:

  • Náklady na stravné si môžu živnostníci zahrnúť do nákladov.
  • Za každý odpracovaný deň si môže uplatniť stravné v takej výške, aká sa poskytuje aj zamestnaným osobám pri pracovnej ceste, ktorá trvá 5 až 12 hodín, teda 3,60 eura.
  • Za rok 2010 si môže dať živnostník do nákladov stravenky v hodnote 903,60 eura, na dani z príjmov tak ušetrí 171,68 eura.

DOKLADY:

  • Stravné ako daňovo uznateľný náklad treba preukázať - buď kúpenými stravnými poukážkami od stravovacej spoločnosti, alebo bločkami, prípadne faktúrami z reštaurácie či zo stravovacieho zariadenia.
  • Ak je na bločku z reštaurácie vyššia suma, do nákladov si môže dať len 3,60 eura na deň.
  • Stravné poukážky nie je možné dokúpiť spätne a do daňových výdavkov ich uplatniť dodatočne.
  • Gastrolístky uprednostňujú živnostníci vo väčších mestách, kde je možnosť použitia širšia, dokladovanie bločkami z reštaurácií volia najmä živnostníci z menších miest, prípadne z vidieka.
  • Ak je živnostník zároveň zamestnancom, stravné si môže uplatniť iba raz.

3. Práca na dohodu

DOBROVOĽNÉ:

  • Ľudia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti, môžu odpracovať najviac 10 hodín týždenne, teda v priemere 2 hodiny denne. Je to menej ako povinný štvorhodinový limit, ktorý platí pre zamestnancov.
  • Na základe dohody a po zvážení rozvrhnutia pracovného času však môže firma poskytnúť stravné aj človeku pracujúcemu na dohodu. Napríklad pracuje dva dni v týždni po päť hodín.
  • Podobne to platí pri študentoch pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta, tam je limit odpracovaných hodín 20 týždenne, či o človeku, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce (limit 350 hodín ročne).
Zdroj: Zákonník práce, SME, jpa
Firmy dávajú ľuďom viac ako minimum
Firmy, ktoré vydávajú gastrolístky tvrdia, že oblasti stravovania sa kríza veľmi nedotkla. Lístky na obed patria medzi základné zamestnanecké výhody a firmy veľmi nerady znižujú ich hodnoty.
Najčastejšie zamestnanecké výhody

  • Vzdelávanie zamestnancov.
  • Flexibilný pracovný čas.
  • Nápoje na pracovisku zadarmo.
  • Mobilný telefón na súkromné účely.
  • Príspevok spoločnosti na dôchodkové sporenie.
  • Príspevok na stravu nad rámec zákona
Gastrolístky sú na Slovensku veľmi obľúbené. Firmy pritom neplatia pracovníkom len zákonom stanovené minimum, často idú nad rámec zákona. Podľa prieskumu platov Merces.sk, ktorý sleduje 14 najčastejšie poskytovaných benefitov, sa príspevok na stravu nad rámec zákona umiestnil na šiestom mieste, keď takmer 15 percent respondentov uviedlo, že im zamestnávateľ takúto výhodu poskytuje.

„Gastrolístok vo vyššej hodnote, ako predpisuje zákon, je benefit, ktorý síce nepatrí medzi najposkytovanejšie, ale určite sa udomácnil medzi ostatnými zamestnaneckými výhodami," uviedol Miroslav Dravecký, projektový manažér Merces.sk.

Živnostníkov je menej

Firmy, ktoré vydávajú gastrolístky, tvrdia, že oblasti stravovania sa kríza veľmi nedotkla. Priemerná hodnota jedálneho kupónu sa neznižuje, buď ostáva rovnaká, ako pred krízou, alebo sa mierne zvyšuje. Počet firiem, ktoré objednávajú stravné lístky, mierne klesol.

„Niektoré firmy sa neudržali na trhu a skončili svoju činnosť a niektoré zahraničné firmy zo Slovenska odišli," uviedol Štefan Petrík, riaditeľ spoločnosti Le Cheque Dejeuner. Ako doplnil Libor Daněk, riaditeľ spoločnosti Vaša stravovacia, čiastočne sa znížil aj počet malých zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

Lístok za tri eurá

Už dlhšie pritom platí, že napriek kríze zamestnávatelia dávajú ľuďom na stravovanie viac, ako je zákonom stanovené minimum. Najčastejšie nakupujú lístky v hodnote tri eurá, nasledujú lístky s hodnotou 2,70 eura, 3,60 eura a 3,30 eura. Zhruba tretina firiem kupuje gastrolístky v minimálnej hodnote, ktorú musia zamestnancom dať, teda 2,70 eura.

„Podstatná väčšina firiem kupuje lístky, ktoré sú vo vyššej hodnote, ako je minimálna," doplnil Daněk. Podľa Pavla Jandzíka, riaditeľa spoločnosti Doxx - Stravné lístky, sa hodnota stravných kupónov mení najčastejšie po prijatí opatrenia ministerstva práce o zvýšení náhrad cestovného, hodnoty sa tiež upravujú pri zmenách rozpočtov firiem na ďalší rok.

Jana Hvozdovičová

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  2. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  7. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  8. Detské zúbky sú veda
  9. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  10. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 7 213
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 3 313
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 138
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 625
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 856
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 190
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 115
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 111
  9. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 061
  10. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 936

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.

Neprehliadnite tiež

Známa americká banka si vybrala Varšavu za sídlo nového centra

Ďalšími kandidátmi boli maďarská metropola Budapešť a poľské mesto Vroclav.

Čína zablokovala WhatsApp, blíži sa 19. zjazd komunistickej strany

WhatsApp sa stal terčom cenzúry čínskej komunistickej vlády aj v júli tohto roka.

Svetová ekonomika solídne rastie aj napriek mnohým rizikám

Takmer dekádu po vypuknutí globálnej finančnej krízy sa svetová ekonomika oživuje.

Volvo Cars natlačí do závodu v Južnej Karolíne miliardu dolárov

Volvo je v poradí tretím veľkým výrobcom áut, ktorý prichádza do Južnej Karolíny.