BRATISLAVA. Dlh v zdravotníctve klesol ku koncu roku 2009 o takmer 80 miliónov eur. Vyplýva to zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva.
Údaj by mohol byť dobrou správou, ale len vtedy, ak by štát vlani do zdravotníctva nedával peniaze. To sa však nestalo.
Oddlžovali dotácie
Nemocnice minulý rok dostali pôžičku na vyrovnanie svojich záväzkov vo výške takmer 130 miliónov eur. Keďže dlh klesol len o 80 miliónov eur, nemocnice museli vytvoriť ďalší dlh v hodnote 50 miliónov eur.
„Zadlžovanie zdravotníctva pokračuje rýchlym tempom, opticky sa ho vlani darilo znížiť len vďaka štátnym dotáciám,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.
K 130miliónovej dotácii je podľa neho potrebné prirátať aj zvýšenie základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 65 miliónov. Celkovo tak do zdravotníctva štát minulý rok dal takmer 195 miliónov eur, ktoré znížili dlh o 80 miliónov. Vykázaný dlh je viac ako 193 miliónov eur.
Najviac nemocnice dlhujú dodávateľom liekov a zdravotných pomôcok či dodávateľom energií a vody.
Exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer) vidí riešenie dlhu vo vyšších platbách poistného od štátu. Minimálne by mal podľa neho za svojich poistencov platiť päť percent. To chcel docieliť aj v čase, keď bol ešte ministrom. Nepodarilo sa mu to. Štát dnes platí za svojich poistencov 4,78 percenta z priemernej mzdy.
Zvýšiť „štátne“ poistné chcel aj nový minister Ivan Uhliarik (KDH). Objavilo sa to v návrhu programového vyhlásenia vlády. Do konečnej verzie sa však zvýšenie odvodu nedostalo.
Bez dlhu len akciovky
Dlhy podľa správy majú nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, obcí a vyšších územných celkov či transformované na neziskové organizácie.
Najlepšie zo všetkých zdravotných zariadení sú na tom tie, ktoré sa premenili na akciové spoločnosti. Ich dlh je 370tisíc eur.
Uhliarik chce na obchodné spoločnosti transformovať všetky nemocnice. Sľubuje to v programovom vyhlásení vlády. Goliaš to hodnotí pozitívne.
„Nízke dlhy zariadení transformovaných na obchodné spoločnosti dokazujú, že táto právna forma je výhodnejšia.“
Exminister to vidí inak. Transformácia by podľa neho znamenala zánik fakultných nemocníc. „Keby ich chcela vláda transformovať, musela by do nich naliať toľko peňazí, aby nevykazovali dlh. Toľko zdrojov v systéme však nie je,“ povedal Raši.
