Brusel 21. mája (TASR) - Európska komisia (EK) sa snaží premeniť informatívnu radu ministrov financií eurozóny Eurogroup na významný ekonomický legislatívny orgán. EK navrhne, aby Eurogroup na základe novej dohody, ktorú vypracuje Konferencia o ústavnej budúcnosti Európskej únie (EÚ), získala právomoci, podobné právomociam rady ministrov financií celej únie - Ecofin.
EK zároveň chce EÚ zastupovať na stretnutiach Medzinárodného menového fondu a skupiny siedmich priemyselne najrozvinutejších krajín G7 namiesto ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk.
Obidva návrhy však zrejme rozhnevajú tri štáty EÚ, ktoré nevstúpili do eurozóny - Britániu, Švédsko a Dánsko. Británia je totiž aj členom G7 (USA, Japonsko, Nemecko, Taliansko, Kanada) a podľa názoru diplomatov žiadny z európskych členov G7 nebude ochotný vzdať sa svojho kresla v prospech EK.
EK argumentuje, že rozdiely medzi eurozónou a zvyškom EÚ sa zväčšia po vstupe 10 kandidátskych krajín a súčasná situácia, keď sa Eurogroup stretáva raz mesačne pred zasadnutím Ecofin, ktorý ako jediný môže prijímať záväzné rozhodnutia, sa po rozšírení únie stane neudržateľnou. EK preto navrhne vytvorenie rady z členov eurozóny, ktorú nazýva Eurogroup-Ecofin.
Komisia vzhľadom na svoj neúspešný pokus varovať Nemecko kvôli rastúcemu deficitu rozpočtu bude požadovať právo posielať takéto varovania priamo vládam. Odvolanie takéhoto rozhodnutia pritom bude vyžadovať jednohlasný súhlas členských krajín.
EK zároveň žiada zvýšiť záväznosť jej výročných Noriem širšej ekonomickej politiky a chce, aby vlády štátov eurozóny predkladali svoje rozpočtové plány pred ich prezentáciou národnému parlamentu. Komisia v súčasnosti vydáva pre Ecofin odporúčania ohľadne deficitu národného rozpočtu a rada ich musí schváliť kvalifikovanou väčšinou hlasov. Nemecko však vo februári zmobilizovalo dostatočnú podporu, aby zabránilo postihom zo strany EÚ.
Diplomati EÚ zastávajú názor, že komisia svojimi návrhmi preukázala nedostatok realizmu z hľadiska súčasnej politickej situácie, keďže v sérii volieb po celej EÚ získali najväčšiu podporu pravicové a "euroskeptické" strany. Podľa jeho slov prezident EK Romano Prodi by sa mal pripraviť na tvrdú konfrontáciu s Britániou, najmä v prípade, že mieni pokračovať so svojimi nápadmi, ktoré môžu skomplikovať úsilie premiéra Tonyho Blaira o podporu referenda pre vstup do eurozóny.
Na druhej strane niektoré zdroje očakávajú, že návrhy EK získajú veľkú podporu 105-člennej Konferencie o ústavnej budúcnosti EÚ, ktorej predsedá bývalý francúzsky prezident Valery Giscard d'Estaing. Toto fórum pozostáva z členov národných parlamentov aj Európskeho parlamentu, vládnych delegátov z členských a kandidátskych krajín a predstaviteľov EK. Ak Konferencia schváli tieto návrhy, skomplikuje členským štátom možnosť odmietnuť nápady pri rokovaniach o novej dohode o EÚ (2004).
* 1 sov