Do STV prišiel v januári 2003, aby ju zreformoval. Vtedy bola v hlbokej strate. V roku 2006 odchádzal s čiernymi číslami a s tým, že televízia bola trhovou dvojkou. Jeho nástupcovia Radim Hreha a dnes Štefan Nižňanský ho však opakovane napádajú, že to robil zle.
Kritici vám kvôli šéfovaniu v STV odkazujú, že ste mali radšej ostať hrať na bicie v kapele Bez ladu a skladu. Mýlia sa?
Také názory má len zopár jednotlivcov. Čo sa pod mojím vedením v STV spravilo, väčšia časť verejnosti prijala a dodnes na to spomína. Kritici akosi zabúdajú, v akom stave sme ju preberali. Časť politických, spoločenských a umeleckých elít si jednoducho stále myslí, že môže rozhodovať o tom, čo je správne, kým všetci ostatní sa majú prispôsobiť. My sme však televíziu robili najmä pre ľudí, čo sa darilo. Elity sa zatiaľ hrali na to, že má byť veľmi umelecká a na sledovanosti nezáleží. S tým však vôbec nesúhlasím a tvrdím, že naša reforma bola úspešná.
Podľa mnohých ste boli jasným človekom KDH.
Určite som ním nebol, to je lož. Pravdou je, že mi tá nálepka prischla kvôli tomu, že som sa nikdy netajil svojou vierou, a ani tým, že som voličom KDH. Post šéfa STV mi predsa nikto neponúkol, do boja som šiel z vlastnej vôle. Ak som niečo využil, tak možno to, že vtedy zostavoval vládu Mikuláš Dzurinda a strany, s ktorých ľuďmi som sa dlhodobo poznal. V spoločenskom živote sa totiž pohybujem od revolúcie.
Ako ste to využili?
Tak, že som sa u nich ohlásil s tým, že mám záujem prísť spraviť do televízie poriadok. Pred voľbou riaditeľa som potom robil kolečko po parlamente, neobišiel som ani HZDS a Smer. Mnohí už naschvál zabudli, že som nakoniec získal až 121 hlasov zo 150 poslancov, čo znamená, že ma podporila aj opozícia.
Takú radikálnu reformu zjavne nečakala.
Lenže my sme tiež nečakali, že STV nájdeme v takom katastrofálnom stave.
Dzurindovci chceli hovoriť aj do vecí mimo spravodajstva
Neraz ste priznali, že aj v Dzurindových časoch boli na vás vyvíjané veľké politické tlaky, nikdy ste ich však nekonkretizovali.
Tlaky sú a budú vždy, s tým treba počítať. Z času na čas vám zavolá nejaký politik, aby vyjadril nesúhlas s tým, čo videl v spravodajstve, z času na čas za vami politické strany pošlú svojich emisárov, ktorí naznačujú, čo treba zmeniť.
Boli v tom aj vyhrážky?
Také dramatické to nebolo, akurát v začiatkoch sa snažili hovoriť aj do vecí mimo spravodajstva.
Konkrétne?
Vyjadrovali sa k tomu, či má ten alebo onen človek moderovať to či ono. To sú však len úvodné oťukávania, a keď videli, že neustúpime, vzdali to.
Ktorá strana z Dzurindovej vlády vám do toho vstupovala najviac?
Prekážali sme všetkým, keďže v tom čase bola STV dvojka na trhu, a jej spravodajstvo malo svoju vážnosť. Nikdy nám však do toho nezasahovali radikálne, poznali hranice, ktoré im nedovolíme prekročiť. Spomínam si trebárs, ako na nás SMK tlačila, aby bolo viac hodín vysielania maďarských magazínov.
Ako tlačila? Vyhrážala sa?
Hrozilo, že v parlamente nepodporí moje návrhy na oddlženie televízie. Našťastie to dobre dopadlo, hoci diskusie boli naozaj tvrdé. Poviem aj iný príklad - v projekte som mal naplánované zvýšenie koncesionárskych poplatkov zo 75 na 100 korún. Politici s tým súhlasili, inak by predsa reformu nepodporili. Lenže tesne pred schvaľovaním v parlamente začala podpredsedníčka SDKÚ Martináková cukať, do toho pán Pašš navštevoval poslankyne SDKÚ s kvetinkami a prehováral ich, aby boli proti mne. Celé mi to prišlo absurdné, dokonca som bol pripravený zložiť funkciu.
Slovensko v tom čase nemalo Andyho Krausa
Bolo treba spraviť ten teatrálny začiatok novej STV, keď ste prišli s pátosom na obrazovku a odštartovali novú éru?
Plne si za tým stojím, a som veľmi rád, že som to spravil. Rovnako som rád, že som na obrazovke ukázal ten starý zhnitý televízny kotúč, lebo presne tak vtedy vyzerala celá STV. Umelci ako Zdena Studenková alebo Meky Žbirka vtedy z pódia na OTOvi hovorili, ako dúfajú, že pri mne odštartuje pôvodná slovenská tvorba, pričom do telky práve prišla exekúcia na 220 miliónov od Slovenských telekomunikácií.
Kubišovo a Materákovo dedičstvo?
Samozrejme. Dlh STV bol 976 miliónov. Primárne sme riešili, aby súdy neobstavili účty, nevedeli sme, či bude na výplaty, a do toho umelecké elity vykrikujú, že máme naštartovať pôvodnú tvorbu. Pozeral som na ne a nechápal, o čo im ide.
Na jednej strane vravíte, že nebolo na pôvodnú tvorbu, na druhej ste nakupovali drahé formáty typu Slovensko hľadá Superstar, Pošta pre teba a podobne. Niečo tam potom nesedí.
Všetko, čo som robil, bolo napísané už v mojom projekte, teda aj to, že prvý program bude komerčnejší. Roky 2004 až 2006 boli obdobím reality show, pôvodná tvorba bola v úzadí v celej strednej Európe, Česko nevynímajúc. Tamojší trh je pritom vždy minimálne dva roky pred naším. Seriály by v tej dobe pozeral málokto, navyše Slovensko v tom čase nemalo človeka typu Andy Kraus, ktorý by dokázal písať zaujímavé scenáre.
Takže pôvodnú tvorbu ste nenaštartovali nie pre deficit peňazí, ale preto, lebo si to trh nevyžadoval?
Platí aj to, že peňazí veľa nebolo.
Ale bolo ich dosť na kúpu licencovaných formátov.
Nejaké boli. Na stole sme však nemali kvalitné scenáre televíznych seriálov, ktoré by sa dali nakrúcať. Isté veci sme aj tak pripravili, napríklad seriál Rodinné tajomstvá.
Ktoré prepadli.
Trh na to ešte nebol pripravený, šilo sa to horúcou ihlou. Diváka také veci ešte príliš nezaujímali. Preto sme sa sústredili na dokumentárnu tvorbu, nakrútilo sa 150 takých filmov, k tomu aj dva televízne celovečerné, finančne STV ako koproducent vstúpila do štyroch kinofilmov. Nie je teda pravda, že sme zlikvidovali pôvodnú tvorbu, akurát zanikala v tej obrovskej kritike komercie na Jednotke.
Umelci klamali, pôvodná tvorba bola mŕtva už predtým
Ľudia ako Milan Markovič, Matej Landl, Marián Slovák alebo Rasťo Piško teda klamali?
Samozrejme, že klamali. Vykrikovali, že likvidujem pôvodnú slovenskú tvorbu, pritom tá bola mŕtva už pred mojím príchodom. Netvrdím, že som ju naštartoval, to by bolo trúfalé, ale o niečo som sa aspoň pokúšal. Do pôvodnej tvorby sme investovali cez 150 miliónov korún.
Bránili ste sa však zákonu, ktorý mal ten limit stanoviť na dvojnásobok.
Áno, lebo to bolo nesystémové a ohrozujúce rozpočet.
Prečo nie je dobré, ak existuje pevne stanovená suma z rozpočtu na pôvodnú tvorbu?
Má to byť na riaditeľovi a jeho tíme, nie v predpisoch. V stave, v akom STV bola, sa to jednoducho nedalo. To, čo chceli ľudia, ktorých ste menovali, bol návrat pred rok 1989.
V čom?
V tom, že pre umelcov ako oni bol dovtedy raj na zemi. Predstavte si, že existovala len jedna televízia, všetky peniaze komunisti nalievali do nej. Herci mali garantovanú popularitu, hoci uznávam, že zaslúženú, lebo sú vynikajúci, a garantované príjmy. Môžu dnes hovoriť, že sa každý týždeň nakrúcala aspoň jedna inscenácia, ale netreba zabúdať na jedno - celá pôvodná tvorba pred Novembrom bola tvorbou štátu, ktorý mal 15, nie 5 miliónov obyvateľov.
Ja som žiadnu pôvodnú tvorbu nestopol, lebo žiadna nebola. Obviňovať ma teda z jej likvidácie je nezmysel. Počiatky toho stavu treba hľadať kdesi pri Mečiarovi, ktorý svojho času zlikvidoval Kolibu.
Markovič nemal čísla
Herci vás kritizovali preto, lebo ste ich odstrihli od príjmov?
Niektorí.
Milanovi Markovičovi ste zrušili MM show.
Nemala čísla sledovanosti.
On vravel, že ani nemohla, lebo ste ju dávali neskoro v noci.
Tak vidíte. To je o tom, že každý má iný názor. Pokúsili sme sa spraviť mu show, neuspela, tak som ju ako riaditeľ zrušil. Mal som na to kompetenciu.
Keď však robil Večer Milana Markoviča o 20.00, bol objektívne úspešný, po vyhadzove zo Slovenska dokonca aj v Česku.
Tá nová show by mala problém aj o ôsmej. Vysielací čas, ktorý sme mu dali, bol správny, on sa však nijako nepresadil. Netreba zabúdať, že programovým šéfom Jednotky bol vtedy Fero Borovský, ktorý dodnes dokazuje, že má „programming" v malíčku. Pritom práve so mnou často zvádzal boje o to, čo chce mať na obrazovke. Mnohé veci boli na hrane, a dnes je dobre, že si svoj sen plní v JOJ, kde je mimoriadne úspešný.
Údajne je to najzaplatenejší človek v našej televíznej brandži.
On si to zaslúži.
Záhradníka do STV intenzívne tlačila SDKÚ
Keď ste z STV odchádzali, štatutárom sa stal Braňo Záhradník, ktorý dal spraviť audit, čím vlastne signalizoval, že za vašich čias nebolo všetko v poriadku. Je pravda, že vám ho do STV ako člena manažmentu nasadila SDKÚ?
Určite viete, že do dnešného dňa som sa k tomu, čo urobil Braňo, nevyjadroval. Je to uzavretá kapitola.
Bude dobré, ak sa vyjadríte teraz.
V období tvrdej reformy v STV a krízovej komunikácie odviedol Braňo skvelú prácu. Bol platným členom tímu. Čo urobil potom... tomu nerozumiem. Nechápem to, nijako si to neviem vysvetliť.
Ľudia z jeho okolia mi tvrdili, že sa potreboval vyhraniť kvôli budúcej politickej kariére, navyše sám kandidoval na riaditeľa televízie.
Neviem, ja tomu človeku nerozumiem.
Nanútila vám ho do tímu SDKÚ?
Asi už treba preraziť to dlhé mlčanie a priznať to. Áno, bol tam ňou intenzívne tlačený. Je to pravda. Bol však jediný, koho mi tam dali, ostatných som si priviedol sám.
Museli ste ho vziať? Nie je práve to dôkazom podľahnutia politickému tlaku?
Tak som to nevnímal. SDKÚ si asi vtedy myslela, že ja som kádehák, tak tam chcela nasadiť aj niekoho vlastného, aby ma kontroloval a nešiel som proti nim. Podľa mňa to malo práve takúto prízemnú politickú konštrukciu. Treba však povedať aj dodatok - bez ohľadu na to, ako sa potom Braňo ku mne zachoval, bol mimoriadne platným členom tímu.
Hovorili ste s ním, prečo to spravil?
Nie, a ani nechcem. Naposledy sme sa videli chvíľu pred mojím odchodom do Prahy. Boli sme na večeri, rozlúčili sme sa ako kamaráti, všetko sme mali vyjasnené. Ja som bol predsa ten, kto ho vymenoval za štatutára. Ak by sme vtedy boli v konflikte, respektíve by som mal podozrenia, tak tam dám iného, nie?
O audite som sa dozvedel, keď mi to oznámila vaša kolegyňa Mirka Kernová. Dovtedy som nič netušil. Zavolal som Braňovi, že tomu nerozumiem. Odpovedal, že nemôže hovoriť, lebo má rokovanie. Naspäť už nezavolal. Odvtedy sme spolu nehovorili.
Odmeny podriadeným som rozdával s radosťou
Bolo nutné kupovať pre STV drahé virtuálne štúdio?
Určite áno, pretože šetrilo náklady. Vďaka nemu nepotrebujete kupovať ďalšie scény a kulisy, pričom z neho môžete vysielať viac relácií. Nakľúčovanie scény je nepochybne lacnejšie, ako zadávať opakované zákazky architektom štúdií.
Koľko ste ako riaditeľ zarábali?
Okolo 100 tisíc korún mesačne, k tomu som raz dostal odmenu 300 tisíc korún.
Po odchode vás kritizovali za výšku odmien, ktoré ste dávali svojím podriadeným.
Dával som im ich s radosťou, zaslúžili si ich. Navyše televízia v tom čase na to mala, keďže som ich rozdával až v čase, keď sme ju dostali do plusu.
Spomínali ste, že za vašich čias sme nemali kvalitného autora typu Andy Kraus. Jeho tvorbu však ťažko možno považovať za verejnoprávnu.
Iste, ale to je také slovičkárenie.
Sú seriály typu Panelák, Kutyil s.r.o. alebo Susedia vhodné pre STV?
Určite nie, ale seriál Keby bolo keby nepochybne.
Kde sa berie arogancia povedať, že Drišľakoviny nie?
Podľa vás na verejnoprávnu obrazovku patria aj programy typu Drišľakoviny.
Patria. Je to ľudová zábava, ktorú sleduje možno 700 tisíc ľudí. Beží to raz do týždňa, trvá to 40 minút, a ja sa pýtam - akým právom môžem ja ako šéf STV povedať, že ide o stupídnu zábavu? To mám 700 tisíc ľuďom povedať, že na to nemajú nárok, že im tam dám intelektuálny humor? Veď to je nezmysel, tí ľudia to nebudú pozerať. Kto má tú drzosť oznámiť týmto koncesionárom, že sú tupí, lebo pozerajú nezmysly? Kde sa v umelcoch a intelektuáloch berie tá arogancia tvrdiť, že program, ktorý sleduje 700 tisíc ľudí, je zlý a treba ho zrušiť?
Iste dokážete rozlíšiť humor typu Uragán a Lasicu so Satinským.
Prirodzene, ale stačí sa pozrieť na rakúsku alebo nemeckú televíziu - aj tam vysielajú ľudové zábavy, pri ktorých ľudia sedia, kníšu sa a jódlujú. Rakúsky intelektuál by tiež povedal, že to je stupídne, ale raz je to súčasť tamojšej kultúry, tak prečo by to nemali vysielať? Ja predsa nehovorím, že v telke majú byť len Drišľakoviny alebo Senzi Senzus, len vysvetľujem, že raz do týždňa tých 40 minút nemôže byť problém.
Od verejnoprávnej televízie sa očakáva, že bude svojich divákov aj kultivovať a vychovávať.
Práve pre toto ma mnohí označujú za kultúrneho lúzra. Predstava, že televízia má niekoho vychovávať, je podľa mňa úplne zlá. Má poskytovať kvalitné informácie a zabávať. Vychovávať má rodina, televízia je len doplnkom.
Otázkou je, či televízia nerezignovala na istú úroveň, ak ľuďom donekonečna opakuje relácie typu Uragán, v ktorých je vrcholnou pointou prezlečenie sa chlapa za ženu a oplzlé vtipy. Nemala by mať STV vyššie ambície?
Nemyslím si to. Jednotka môže mať pokojne programy typu Pošta pre teba, dvojka zase hodnotné dokumenty, menšinovú tvorbu a podobne. Ak je to takto nastavené, divák si môže vybrať. Pri Pošte pre teba ani nepotrebujete tvorcu, lebo ním je samotný divák.
Hneď prvý diel Pošty pre teba začal falošným príbehom, ktorý zahrali herci.
Iste, ten štart bol nešťastný, ale odvtedy ide o príbehy ľudí tejto krajiny, o príbehy tých, ktorí platia koncesionárske poplatky. Množstvu ľudí zmenila život, posunula ho k lepšiemu. Čo viac chceme, ak si samotní ľudia kreujú úspešnú reláciu? Veď to je fantastické.
Superstar prerobila? Rovnaká hlúposť, ako tá, že ma nasadilo KDH
Údajne ste jediný riaditeľ, ktorému sa - vďaka pokutám za vysielanie reklamy počas prerušenia programu - podarilo byť v strate s reláciou Slovensko hľadá Superstar.
To, že Superstar prerobila, je taká istá hlúposť ako to, že ma do STV dosadilo KDH. Celá televízia ako taká mohla zo zákona vysielať tri percentá reklamy. Keď sme prišli, príjmy z nej narástli na päťnásobok. Koncom roka 2002 to bolo 120 miliónov, my sme to zvýšili na 600 miliónov. Superstar samotná teda vďaka sledovanosti zvyšovala hodnotu celej STV ako takej. Vytiahnuť z toho obrovského balíka jednu malú časť s tým, že Superstar ako samostatná relácia bola v strate, je účelový pohľad. Síce mediálne atraktívny, ale nepravdivý. Televízia v tých časoch bola v jasnom pluse.
Okrem toho pokuty za reláciu ostali de facto doma, lebo sa platili do štátneho rozpočtu. Boli nespravodlivé a kritiku by som prijal len vtedy, ak by ich udelili za to, že sme nedodržali podmienky FremantleMedia ako vlastníka formátu. S nim sme však mali jasne a podrobne prediskutované, či ide o prerušovanie programu alebo regulárne prestávky v jeho vysielaní. Odobrili nám to, a tak sme reklamu počas prestávok jednoducho vysielali.
Nejde o to, či ste dodržali podmienky FremantleMedia, ale našu legislatívu.
My sme reláciu reklamou neprerušovali, šlo o prestávky, definované v pravidlách vlastníka licencie, takže sme nič neporušili. Pokuty boli skôr politickou a emotívnou záležitosťou, vo vláde sedel Pavol Rusko, ktorý ovládal konkurenčnú Markízu. Tá dokonca z ničoho nič na Ruskov príkaz prerušila vlastný program a Daniel Krajcer moderoval diskusiu o zmysle verejnoprávnej televízie. Úplne absurdné.
Hreha a Nižňanský, ktorí prišli do STV neskôr, napádali, že po vás musia platiť pokuty.
Časť z nich sa zaplatila ešte za mojej éry, takže ak pán Nižňanský hovorí, že sa s tým musel vysporiadať, nehovorí celú pravdu. Okrem toho už pred ním tam bol Hreha, ktorý sa vyhováral na to isté. Ten dokonca manipuloval, keď škody z mojej éry spočítal tak, že spojil pokuty s údajnými nákladmi na odstupné pre prepustených zamestnancov a podobne. Z 1200 ľudí to pritom na súd dalo len 19 ľudí.
Ako dopadli?
Časť vyhrala, časť prehrala, neviem presne. Hreha však vtedy vyčíslil údajné škody po mne na 70 miliónov korún. Potom ho odvolali a v decembri 2007 dal minister kultúry Maďarič zo štátneho rozpočtu STV 100 miliónov. Čiže o 30 miliónov korún viac, ako naznačoval Hreha. Pritom keď mu funkciu odovzdával Braňo Záhradník, STV mala na účte v hotovosti 220 miliónov. záväzky boli nulové. My sme teda televíziu jasne ozdravili, spravili z nej sledovanú záležitosť a odchádzali z nej, keď bola dvojkou na trhu. Pozrite sa, kde je dnes.
Koľko bolo na účte, keď ste do STV prišli?
Štrnásťtisíc korún, pričom záväzky boli 976 miliónov. V rezervnom fonde bolo 42 miliónov, celková účtovná strata sa pohybovala okolo 450 miliónov. Ak sme z toho STV vytiahli do plusu, robili sme zle?
Otázkou je, či ste zvládli komunikáciu so zamestnancami, ktorých ste prepúšťali, okrem toho ste sa vraj zbavili aj profesií, ktoré ste následne „outsourcovali" za vyššie sumy.
Výkony z externého prostredia určite neboli drahšie, skôr naopak. Takáto veľká reštrukturalizácia sa okrem toho v normálnych firmách robí dva až tri roky. My sme na to nemali čas, bolo to treba spraviť rýchlo a tvrdým rezom. Viete predsa, že najťažšie veci sa robia na začiatku, lebo s blížiacimi sa voľbami je všetko komplikovanejšie. Uvedomte si, že veritelia, ktorí vznikli vďaka mojim predchodcom, nás nešetrili, žiadali okamžité peniaze.
Lenže okrem rúbaného lesa lietali aj triesky.
Jasné, lietali, máte pravdu. Určite sme urobili aj chyby, ale tým sa nedá úplne vyhnúť.
Niektoré profesie, ktorých ste sa zbavili, sa podľa vašich kritikov museli prijímať späť.
Hlúposť, nič také sa nestalo. To je fantazmagória. Prepúšťali sme ľudí, ktorí v telke nemali prakticky žiadnu prácu. Nič sa tam nevyrábalo, kvantum ľudí sa túlalo po pracoviskách, a nikto si na nich netrúfol siahnuť, lebo tam boli dlho a chránili ich odbory. Načo tam bol celoročne zamestnaný odhŕňač snehu? Kope kameramanov sa tam vyplácali mzdy a odvody, pričom sa nudili a chodili si privyrobiť inde, možno aj s technikou STV. Pre takého človeka je to fantastický džob, ale prečo by sme ho mali živiť? Nechali sme len tých, ktorí boli potrební na denné výkony kvôli spravodajstvu a podobne. Keď potom prišli programy ako Superstar, jednorazovo sme najali potrebné množstvo ľudí a určite to vyšlo lacnejšie, ako ich za ničnerobenie platiť celý rok.
Nižňanský neuveriteľne zavádza
Kritici ako Nižňanský hovoria, že sa vám ľahko hnala televízia do plusu, keď ste dostávali obrovské dotácie od štátu a k tomu predávali majetky STV.
Úprimne za túto otázku ďakujem, konečne mám možnosť to vysvetliť. Viem, že také reči trúsi Nižňanský, ale neuveriteľne zavádza.
Keď som prišiel do STV, v projekte som mal napísané, že budeme žiadať od vlády dotácie na oddlženie - teda na zbavenie sa dlhov, ktoré vyrobili moji predchodcovia. S tým, že ak sa to podarí, môj manažment sa postará o to, aby sme štátu ušetrili pravidelnú prevádzkovú dotáciu, ktorá bola zo zákona 320 miliónov ročne.
Aby to pochopili aj čitatelia - príjmy STV sa skladali z koncesionárskych poplatkov, príjmov z reklamy a dotácií od štátu.
Presne tak. V roku 2004 pritom začal platiť nový zákon, ktorý tú prevádzkovú dotáciu 320 miliónov STV vzal. Čo z toho vyplýva? Že sme dodržali slovo a štátu naozaj šetrili peniaze.
Poďme počítať - v roku 2003 sme tých 320 miliónov dostali, dostávali ju aj riaditelia predo mnou, pretože to bola účelovo viazaná dotácia na platby za telekomunikačné služby, čiže šírenie signálu. V tom istom roku nám štát dal 250 miliónov, z čoho bolo 150 miliónov na odstupné pre zamestnancov a 100 miliónov na staré dlhy, pričom sme vláde museli predložiť zoznam faktúr, ktoré sme museli zaplatiť.
V roku 2004 sme dostali ďalšiu dotáciu - 400 miliónov. Tie sme dali na staré záväzky. Opakujem, nespôsobili sme ich my, ale ľudia pred nami.
Na zbavenie sa starých dlhov sme teda spolu dostali 650 miliónov. Samozrejme, Nižňanský k tomu s radosťou pripočítal tých 320 miliónov účelovej prevádzkovej dotácie, ktorú by sme dostali tak či tak, a tak sa dostal k miliarde, s ktorou tak vehementne argumentuje. Zamlčiava, že prepúšťaním zamestnancov sme už v roku 2004 ušetrili 300 miliónov, z ktorých sme mohli splatiť zvyšok starých dlhov. V rokoch 2005 až 2006 sme už žiadne dotácie štátu nepotrebovali, čím sme mu ušetrili okolo 640 miliónov, teda dvakrát po 320 miliónov.
Čo predaj majetku?
Ten priznávam a tvrdím, že to bolo správne. Šlo o nevyužité priestory a pozemky, ktoré nikto v STV nepotreboval. Predávali sa prostredníctvom regulárnej verejnej súťaže, ktoré nemožno spochybniť. Vtedy ma veľmi zabolelo, že Richard Dírer z TA3 prečítal v televízii anonymný list, ktorý ma obviňoval, že som to predal súrodencom Fera Feniča, za čo som dostal post v televízii. Faktom pritom je, že dvaja Ferovi súrodenci zomreli a má už len jedného, zdravotne ťažko hendikepovaného. Bola to absolútna lož a dodnes neviem, prečo to Dírer urobil.
Dírer nemal problém zavádzať ani v tom, že v TA3 neexistujú čierne a biele zoznamy firiem.
Mňa sa jeho zákernosť dotkla. Pritom sme predávali veci, ktoré STV stáli peniaze, nič sa v nich nedialo, a všetko sa dialo transparentne.
Za Nižňanského je STV tam, kde za mečiarizmu
Bolo treba presúvať Večerníček na Dvojku?
Podcenili sme silný návyk ľudí, dnes by som si dal sakra záležať na tom, čo s ním spravím, diskutovali by sme oveľa dlhšie. Vtedy sa nám do koncepcie Jednotky jednoducho nehodil - ani obsahom, ani minutážou. Podľa mňa by si časom ľudia zvykli, ale nestihli.
Viete vymenovať veci, v ktorých ste v STV zlyhali? Nemám na mysli tie, čo ste nestihli, ale nezvládli.
Úprimne si myslím, že som to zvládol celkom dobre. Urobil som drobné chyby v komunikácii aj v iných veciach, ale z hľadiska kľúčových rozhodnutí som zásadnejšiu chybu nespravil.
Kam sa posunula STV pod vedením Hrehu a Nižňanského?
Presne tam, kde bola v rokoch 1994 až 2002.
Teda na úroveň Darma, Kubiša a Materáka?
Áno. Posunula sa tam celou svojou filozofiou.
Vzhľadom na časy, ktorí televízia zažívala za mečiarizmu to neznie ako pochvala.
Ani nie je. Ja ako riaditeľ som sa chopil postu šéfa pevne, jasne a zodpovedne. To mnohým klalo oči. Robil som pritom ťažké rozhodnutia a nenechal som sa ovplyvňovať tlakmi politikov alebo hercov, s ktorými sa bojuje ťažko, lebo sú známi a obľúbení. K STV sa ako riaditeľ musíte správať, akoby bola vaša, inak nikdy nebudete chrániť jej majetok ako vlastný. Dnešný riaditeľ to nerobí, zadlžuje ju. Svet mojich nástupcov nechápem - oni žijú v tom, že „ak mi nedáte viac peňazí, nebudem robiť toto a toto," pritom vyrábajú za drahé peniaze programy, ktoré nikto nepozerá. Jednoducho robia sekeru a vôbec nedokážu rozumne hospodáriť.
Sledujete STV?
Už nie. Nemôžem sa pozerať na to, čo tam dávajú, tobôž, ak tie veci vnímam profesionálne. STV stratila svoju tvár a za posledné štyri roky aj takmer 400 tisíc divákov. To je strašne veľa.
To však môže byť spôsobené aj presunom časti ľudí na internet. Sám televíziu nemám, lebo ju považujem za zbytočnú.
Možno časť divákov prešla na internet, ale určite to nie sú dramatické čísla. STV jednoducho u ľudí nemá žiadnu hodnotu.
Jednotku zlúčiť s dvojkou, spravodajstvo zrušiť
Sú aj názory, že ju treba zrušiť. Načo v čase plurality televízií, rádií aj webu platiť za otrasný program, ktorý nás stojí šialené peniaze, pričom Urbáni pokojne prizná, že HZDS, SNS a SMER si delilo vplyv v televízii tak, že Mečiar mal dostať spravodajstvo? Myslieť si, že Dzurindove vlády boli iné, respektíve že iná bude súčasná vláda, je ilúzia.
Ešte stále si myslím, že verejnoprávnu televíziu potrebujeme, hoci čoraz viac uvažujem nad tým, že debaty o zrušení sú legitímnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa mňa treba nechať jeden vysielací okruh pre mladých slovenských tvorcov, aby vôbec mali nejaký priestor, Dvojku treba úplne zrušiť, rovnako aj kompletné spravodajstvo, aby sa eliminovali tlaky politikov. Jeden kultúrny kanál s nejakou publicistikou typu Reportéri a diskusiami s otvoreným koncom typu Lampa úplne postačí.
Je správne, ak koncesie musia platiť aj tí, čo STV vôbec nepozerajú?
Zatiaľ je to súčasťou štátnej mediálnej politiky. Zástrčkový zákon pritom STV prináša o 100 miliónov korún ročne viac, než sme mali k dispozícii my.
Patrí do STV reklama?
Keby sa zlúčila Jednotka s Dvojkou a ponechal športový kanál, postačilo by, ak by reklamy netvorili viac ako jedno percento. Reklamu ako takú by som určite nechal. Televízia musí mať možnosť si zarobiť peniaze navyše, okrem toho po zrušení reklamy nemáte žiadnu spätnú väzbu, či danú reláciu pri takých a takých nákladoch má zmysel vyrábať. Vy si budete myslieť, že je to nezmysel, že je predražená a nikto ju nepozerá, tvorca vám povie, že tomu nerozumiete, že to je jasne verejnoprávna záležitosť. Ako manažér nebudete mať čím protiargumentovať.
Prečo ste zástancom športového kanála, keď ho jednak takmer nikto nepozerá, jednak je zbytočne drahý, a keď sú nejaké vrcholné podujatia, všetko podstatné aj tak paralelne beží na Dvojke. To si môžeme dovoliť taký luxus?
Nebol by to luxus, keby ste zlúčili prvé dva okruhy a šport posunul tak, aby signál chytalo deväťdesiat percent domácností.
Rada STV? Zbytočný a neefektívny orgán
Hovoríte, že Štefan Nižňanský je ako riaditeľ STV nekompetentný. Čo sa musí udiať, aby vo funkcii nebol? Cesta cez súčasnú mediálnu radu nevedie. Mal by parlament zmeniť legislatívu?
Tá situácia už nie je o pánovi Nižňanskom, ale o STV ako takej, lebo sa nekontrolovateľne rúti do existenčných problémov. Riešenie má v rukách nový minister kultúry. Dano Krajcer je však medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane, pochopiteľne, nechce robiť radikálne rezy a účelovo meniť legislatívu len kvôli výmene riaditeľa, na strane druhej veľmi dobre vie, že ak koncepčné a zmysluplné riešenie aj so zmenou zákonov neurobí do konca roka, bude s ministrom financií a celou vládou stáť pred otázkou, či, a za akých podmienok zachraňovať STV. Je to časovaná bomba. Aj keď Dano Krajcer formálne správne hovorí, že nie je zodpovedný za riadenie STV, paradoxom je, že Nižňanský a spol. už zodpovednosť na neho preniesli. Všetko v mene hesla - nedáš peniaze, nebude verejnoprávnosť.
V Rade STV sedia ľudia typu Marián Tkáč, známy plagiátorstvom a spoluprácou s ŠtB, Richard Herrgott, ktorý moderoval mítingy HZDS, či Naďa Lazarová, ktorá robila obchodnú šéfku STV v časoch Kubiša, keď STV verejnoprávne médium iba parodovala. Prví dvaja menovaní bojovali, aby mala verejnosť sťažená prístup k informáciám, žiadali, aby sa zo zasadnutí rady nerobili prenosy. Má taká rada význam?
Rady STV aj SRo treba úplne zrušiť, sú to zbytočné a neefektívne orgány. Riaditeľov často zaväzujú k nezmyselným rozhodnutiam, zaťažujú ich zbytočnými úlohami. Ide o kolektívy, ktoré za svoje rozhodnutia nenesú žiadnu zodpovednosť. Príklad toho, ako si politici ich voľbou predstavujú nezávislosť, objektívnosť, profesionalitu a odbornosť kontroly médií verejnej služby, ste uviedli priamo v otázke. Na kontrolu STV a SRo úplne postačujú súčasné trojčlenné dozorné komisie so svojimi kompetenciami.
Viete však povedať konkrétny príklad, ako Rada nenesie žiadnu zodpovednosť?
Uvediem jeden spred pár dní. Dozorná komisia vyzvala manažment STV k radikálnemu šetreniu. Dôvodom sú obrovské výpadky príjmov v prvom polroku vo výške 11,6 milióna eur, a tým aj hrozba platobnej neschopnosti a prehlbovanie deficitu blížiaceho sa k úrovni 18 miliónov eur, ak ešte pripočítame aj účtovnú stratu 5,6 milióna z minulého roka.
Už počujem, ako je na vine kríza. Lenže nereálny a zlý plán rozpočtu na tento rok Rade STV predložil práve manažment, a tá ho schválila, lebo to má v kompetencii. Rozpočet napríklad počíta so štátnou dotáciou, ktorú nikto oficiálne nepotvrdil ani neprisľúbil, a príjmy z reklamy si televízia naplánovala na trojnásobok roku 2009, pričom dobre vedela, že sledovanosť, a tým aj hodnota reklamného priestoru, klesá.
Čo potom urobil predseda Rady STV? Pokojne skonštatoval, že televízia si nereálne naplánovala svoje príjmy, pričom ostatní členovia to prešli tichým mlčaním. Práve tu sa začína a končí ich zodpovednosť. V normálnej firme by si riaditeľ s manažmentom a predstavenstvom ani nestihli zbaliť šuflíky a ocitli by sa na ulici s pošramotenou odbornou reputáciou. V tomto prípade sa však Rada STV s manažmentom bude v pokoji stretávať ďalej a tváriť sa, že všetkému rozumie a najlepšie vie, ako má vyzerať verejnoprávna televízia. Absurdné.
Model voľby šéfa cez Radu STV zlyhal, zvolila predsa Nižnanského
V .týždni ste sa vyjadrili, že by bolo lepšie, ak by riaditeľa STV opäť volil parlament. Ako potom zabezpečiť politickú nezávislosť, keď to, logicky, musí byť človek, ktorý vyhovuje koalícii? Existuje vôbec model, ktorý by televíziu odstrihol od vplyvu politikov?
Áno, existuje. Nedávno ho precízne formuloval pán Stredňanský. Treba založiť televíziu verejnej služby s tým, že ľudia jej budú prispievať dobrovoľne, pričom v zákone sa politikom explicitne zakáže zasahovať do jej obsahu. Toto je model americkej televízie verejnej služby PBS.
Zákaz v praxi nič nerieši, to je ilúzia.
U nás to vzhľadom k veľkosti a ekonomickej sile vyznieva nereálne, ale podľa mňa je to vhodný model na odstrihnutie politikov od vplyvu. Všetky ostatné modely ho totiž zaručujú.
K tej voľbe riaditeľa - ja iba hovorím, že ak má opäť STV a SRo každoročne dotovať štát, zodpovednosť za voľbu má prevziať parlament a nie akési Rady, prostredníctvom ktorých sa politici zbavujú zodpovednosti za fungovanie médií. Model voľby riaditeľa nezávislými a profesionálnymi odborníkmi prostredníctvom Rady predsa totálne zlyhal.
V čom?
Zvolili predsa pánov Hrehu a Nižňanského. Výsledky takýchto rozhodnutí dnes vidí každý. Opäť pripomínam, že ja som bol posledný riaditeľ, ktorého do funkcie zvolil parlament. Pri financovaní zo štátneho rozpočtu je to logický a správny model aj vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet schvaľujú a jeho plnenie kontrolujú poslanci. Vymýšľanie a diskutovanie o tom, že parlament alebo niekto iný si zvolí lepších a nezávislejších odborníkov na voľbu riaditeľa, je stratou času.
SaS prišla s návrhom zrušiť koncesionárske poplatky. Bude to krok vpred?
Ak sa zadefinuje presná suma, ktorú STV a SRo bude každoročne dostávať zo štátneho rozpočtu, pričom vláda a parlament sa zaviažu, že na ňu nebudú siahať, mohlo by to fungovať. Je však nevyhnutné prispôsobiť vysielací priestor veľkosti a dopytu trhu. Ak sa zachová jedno percento reklamného priestoru, vytvorí sa jeden okruh televízie verejnej služby a dotvorí sa druhý, ktorý bude zameraný na šport a zdravý životný štýl, mohlo by to fungovať. Som však presvedčený, že do zákona treba stanoviť, že stratové hospodárenie oboch médií, teda STV aj rozhlasu, bude dôvodom na okamžité odvolanie riaditeľa.
Spravodajstvo STV sa za Ficovej vlády dokázateľne vyhýbalo informovaniu o niektorých škandáloch koalície. Ako ho hodnotíte z dlhodobého hľadiska? Je to dôsledok neschopnosti Nižňanského, respektíve dôkaz, že na STV mala privysoký vplyv Ficova koalícia?
Až takto by som to nevidel. Najväčšie zlo na spravodajstve, imidži a zmysle STV napáchal bývalý riaditeľ Kubiš a jeho chunta. Potom vždy prišli pokusy, moje obdobie nevynímajúc, o oživenie a profesionalizáciu spravodajstva, tie však vždy narážali na nedostatok času a obrovský tlak z vonkajšieho, najmä politického prostredia. V takých podmienkach sa robí veľmi ťažko.
Podľa mňa sú len dve cesty. Prvou je úplné zrušenie spravodajstva, hoci mi je jasné, že pre mnohých to znie bláznivo a nepredstaviteľne. Bude to však efektívne a pre nové vedenie aj oslobodzujúce.
Druhá cesta?
Spravodajstvo dočasne dostať do podoby spravodajských headlinov, ako to má napríklad britská televízia Channel 4 alebo francúzska TV6, čím zachováte, respektíve vytvoríte na stanovený čas divácky návyk, a popritom v pokoji vytvoriť úplne novú redakciu spravodajstva, ktorú bude viesť skvelý novinár. Môže byť trebárs z Česka, dôležité je, aby mal plnú podporu riaditeľa a voľné ruky vo všetkom, čo bude robiť. K tomu, samozrejme, aj veľa peňazí, pretože bez nich žiadneho kvalitného novinára do STV nedostanete.
Až takto pripravený projekt potom môžete spustiť do éteru ako veľké spravodajstvo, ktoré spĺňa kritériá verejnej služby. Vytvárať toto všetko v rámci toho, že zostanete pri súčasnom spôsobe fungovania a vysielania spravodajstva, je však nezmysel.
Mám na to, aby som vyhral
Po odchode z STV ste okrem iného rozbehli webový projekt MeToo.sk, aktuálne ste však ohlásili kandidatúru na primátora Trenčína. MeToo sa zbavíte?
Verím, že časom ho predáme, to určite. Chceme ho však ešte dotiahnuť.
Je ziskové?
Nie, ale stabilizované. Už ho nedotujeme z vlastných peňazí, zarobí si na prevádzku.
Prečo chcete byť primátorom?
Myslím si, že z mediálneho hľadiska sa už na Slovensku posunúť nedá. Vybudoval som televíziu JOJ, reformoval som STV, ďalej nič nie je. Po istom období sa treba posunúť, a tak idem domov, do Trenčína.
Dlho ste v ňom nežili, je dobré chcieť byť jeho šéfom?
Poznám ho, hoci som z neho odišiel v osemnástich. Trávim tam totiž obrovské množstvo víkendov aj iných chvíľ. Vnútorne som ho nikdy neopustil.
Ktoré strany vás podporia?
Chcem kandidovať ako nezávislý.
O žiadnu podporu teda nestojíte?
Uvidíme, ako sa to vyvinie. Chcem do toho ísť bez otvorenej podpory strán. Mestá dnes potrebujú najmä profesionálnych manažérov, nie ľudí dosadených politikmi.
Čo ak neuspejete?
Nad tým nepremýšľam, ale nemyslím si, že by som sa ako manažér neuživil. Mám však schopnosti aj skúsenosti na to, aby som vyhral.
Nevyľakáte ľudí tým, že tam budete robiť radikálnu reformu ako v STV?
(smiech) Určite by som chod mesta zefektívnil, ale všetko záleží aj na tom, čo mi situácia dovolí.
Rozhovor bol autorizovaný, Richard Rybníček v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu - kliknite.
