Šéf aerolínií LOT: Lietať z Bratislavy je veľmi ťažké

Je presvedčený o tom, že štát by nemal vlastniť leteckú spoločnosť a dotovať ju zo štátneho rozpočtu, aj keď takto fungujúce aerolínie vedie.

Sebastian Mikosz (37) je absolventom Inštitútu politických vied v Paríži. Pracoval pre parížsku pobočku audítorskej spoločnosti Arthur Andersen, neskôr v audítorskej spoločnosti Deloitte. V roku 2001 sa stal generálnym riaditeľom Francúzskej obchodnej a p(Zdroj: Archív S.M.)

Tvrdí, že letecký dopravca by mal mať teritórium, na ktorom dominuje, no nemusí to byť krajina, v ktorej pôsobí. Generálny riaditeľ poľskej leteckej spoločnosti LOT Sebastian Mikosz.

Čo hovoríte na situáciu leteckých spoločností na Slovensku?

"Nedávno sme otvorili spojenie do Bratislavy." (smiech)

Určite ste pred opätovným „vstupom" na slovenský trh analyzovali svoje možnosti. Je naozaj za neúspechom viacerých slovenských aerolínií malý trh?

"Nevylučoval by som to. Dopravca sa na malom trhu vie udržať len veľmi ťažko. Aerolínie by mali mať svoj kus trhu na ktorom dominujú a nemusí to byť pritom krajina, v ktorej pôsobia. Keď sa dnes pozrieme na strednú Európu, tak väčšina národných dopravcov má problémy. Litva nemá svoju leteckú spoločnosť. Je tam Air Baltic, ktorý pokrýva celý región. Podľa mňa je váš trh zaujímavý, ale nie pre domáceho dopravcu. Máte veľa potenciálu, mne sa napríklad okrem Bratislavy páčila linka do Popradu."

Hovorí sa ale o tom, že uvažujete aj o linke do Krakova. Nebude si to konkurovať?

„Rozhodne nie. Krakov je absolútne iný trh ako Poprad."

Sú blízko.

"Lenže autom či autobusom je to z Krakova do Popradu tri hodiny."

Prečo je to pre vás zaujímavá destinácia?

"Ide pre nás o významnú destináciu, pretože veľa Poliakov by chcelo lietať na juh. Do Zakopaného by mohli lietať cez Poprad a bolo by to najvýhodnejšie a najefektívnejšia cesta. Linka Varšava - Poprad by mohla otvoriť zaujímavé možnosti. Počul som, že jeden slovenský dopravca o tom uvažuje, ale zatiaľ som nevidel žiadnu reklamu. Zakopané je fenomén doby, sám som jeho obeťou. To mesto má veľa nedostatkov, ale ja by som sa tam presťahoval. V celom tom regióne sú rakúske ceny, ale aj tak tam prúdia tisíce turistov. Pre mňa je slovenská časť atraktívnejšia preto, že sú u vás kúpaliská, lyžiarske strediská, jednoducho iná atmosféra."

Neotvorili ste linku z Varšavy do Bratislavy len preto, že padol SkyEurope?

„Rozhodne nie. Prvým úmyslom bola linka z Popradu do Londýna, ale momentálne je to nerentabilné. Rozhodli sme sa teda vybudovať Bratislavu. To sú plány, ktoré sú dlhodobé, neprišli za jeden deň."

Všetci sme priviazaní k národným dopravcom, lebo je to národný symbol. Ale sentiment nezohľadňuje potreby biznisu. Aerolínie dnes nemajú právo dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu.

Vy si nájdete na našom trhu dosť cestujúcich, pretože ste zahraničná spoločnosť. Mohla by z toho žiť domáca spoločnosť, ak by vznikla?

"Začínať od nuly by bolo veľmi ťažké. Slovensko má blízko seba niekoľko veľkých letísk. Je ťažké lietať z Bratislavy, pretože je tam Viedeň, kde je obrovská ponuka destinácií. Ďaleko nie je ani Budapešť a Praha.

Ako sa vám podarilo vlani znížiť stratu o 130 miliónov eur? Napríklad České aerolínie sa pasujú so stratou už niekoľko rokov a to bez viditeľného úspechu.

„Okamžite po mojom nástupe (marec 2009, pozn. red.) som začal so záchranno-reštrukturalizačným plánom. Naša strata nemala jednu príčinu. Problém sme mali napríklad s cenou ropy, na ktorej sme prerobili 400 miliónov zlotých. Dcérske firmy nám prinášali obrovské straty, tak sme ich nechali skrachovať. Niektoré ich kompetencie sme preniesli do iných dcérskych firiem a tak sme zoštíhlili štruktúru a zefektívnili fungovanie firmy."

Prepúšťali ste zamestnancov hromadne?

„Prepustili sme spolu 450 zamestnancov a nie je vylúčené, že ešte budeme prepúšťať. Investujeme do nových systémov a automaticky potrebujeme menej ľudí. Personálne zmeny nám tento rok ušetria 40 miliónov zlotých. Problémom sú odbory, ktoré nás vyšli veľmi draho. Mali veľa privilégií, ktorých sa nechceli vzdať. Blokovali dôležité zmeny, ktoré ako sám vidíte, priniesli výsledky. Keď trvali na svojich požiadavkách, jasne sme povedali, že buď ustúpia oni alebo môžeme vyhlásiť bankrot a o prácu prídu všetci."

Už dnes to vyzerá tak, že LOT môže byť ziskový. Poľská vláda odsúhlasila privatizáciu, existuje však možnosť, že by si aerolínie štát nechal?

„Z mojich rozhovorov s ministrom financií jednoznačne vyplýva, že prebehne privatizácia. Veľmi by sme chceli, aby sme už koncom roka boli v miernom zisku. Vyčíňanie islandskej sopky veľmi veľa zmenilo a nevieme ešte odhadnúť dopady na celkové hospodárenie. Privatizácia už prebieha, sme v procese rokovaní. Nezdá sa, že by vidina eventuálneho zisku zmenila rozhodnutie ministra financií."

Vy osobne ste za to, aby bol LOT sprivatizovaný?

„Ja osobne si myslím, že štát by nemal vlastniť leteckú spoločnosť. Pozrite sa na históriu najväčších svetových hráčov, ako British Airways, Air France/KLM, Air Lingus a ďalšie. Všetko ukazuje na to, že štátne aerolínie sú zlá myšlienka. Už aj ČSA sa blíži k privatizácii a tam je vidieť to iskrenie biznisu a sentimentu. Všetci sme priviazaní k národným dopravcom, lebo je to národný symbol. Ale sentiment nezohľadňuje potreby biznisu. Aerolínie dnes nemajú právo dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu."

Stále hlasnejšie sa hovorí o tom, že by vás mal privatizovať Turkish Airlines. V minulosti sa špekulovalo o Air France/KLM.

„To sú všetko vaše novinárske špekulácie (smiech). Ani LOT, ani ministerstvo financií ich nikdy nekomentovalo. To je proces, ktorý prebieha, takže ja sa vyhýbam akémukoľvek komentovaniu. Z jednoduchého dôvodu. Dnes je veľmi ťažké investovať do leteckej spoločnosti. Rokovania prebiehajú aj s leteckými spoločnosťami aj s investičnými fondmi. Tempo privatizácie záleží od tak veľkého množstva faktorov, že je pre LOT nevýhodne, aby o tom hovoril."

Spomínali ste fondy a aerolínie. Z ktorého regiónu pochádzajú?

„V prípade aerolínií sa bavíme o európskych spoločnostiach. Investičné fondy sú z rôznych častí sveta. Viete, všetky sídlia v Londýne, takže je ťažko povedať, odkiaľ je ten kapitál (smiech). Časť z nich je (odmlka). No povedzme, že sú tri. Ale dva sú také aktívne v rokovaniach. A to sú fondy, ktoré investujú na celom svete a časť už zainvestovala v leteckých spoločnostiach."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  4. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  6. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  7. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  8. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  9. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  10. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 026
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 9 302
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 244
  4. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 964
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 301
  6. Kam do tepla v januári? 2 299
  7. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 2 187
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 027
  9. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 230
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 215

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zdanenie bitcoinu, menej výhodné sporenie. Čo chystá Kažimír

Zdania obchody, keď spotrebiteľ platí za tovar kryptomenami a stavebné sporenie bude ešte menej výhodné.

SVET

Babiš nedostal dôveru, vládnuť môže roky. Čo čaká Česko?

Český premiér vedel, že hlasovanie o dôvere prehrá.

ŠPORT

Mal smolu i spor s Vůjtkom. Pôjde Nagy na olympiádu?

V mužstve majú byť hráči, ktorí vedia ubrániť oslabenia.

EKONOMIKA

Zo stavebka kupujú ľudia dovolenky. Kažimír ukázal, ako to zmení

Zmeny pravidiel pre stavebné sporenie.

Neprehliadnite tiež

Európska komisia sa zameria na boj proti plastom, musia sa dať recyklovať

Európska komisia vydala smernicu, ktorá ukladá úlohy do roku 2030.

Staviteľovi tunela Višňové hrozí pokuta za meškanie

Tunel mal byť prerazený do konca roka 2017, NDS začala konať.

Čo najširšia medzinárodná spolupráca by mohla účinne regulovať kryptomeny

Podľa expertov je regulácia kryptomien na národnej úrovni vylúčená.

Briti po brexite ušetria viac ako 350 miliónov libier týždenne, tvrdí Johnson

Johnsonov slogan o ušetrených peniazoch už počas kampane vyvolal kritiku.