Keď príde nový minister, hovorcovia zvyknú odísť. Výnimkou je hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
BRATISLAVA. Hovorca je druhou tvárou politika. Šetrí mu čas a reaguje na nepríjemné otázky. Kým niektorí mali hovorcu hneď po nástupe do funkcie, iní ho nemajú dodnes.
Medzi prvými sa rozhodol predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Jeho hovorkyňou bude redaktorka Hospodárskych novín Beáta Skyvová. „Ona oslovila mňa, mal som s ňou pohovor a skúsim to.“
Hľadajú odborníkov
Jasno mal hneď po menovaní aj bývalý novinár, minister kultúry Daniel Krajcer – vybral si dlhoročnú hovorkyňu bratislavského magistrátu Evu Chudinovú. „Vybral som si ju na základe odborných kvalít, poznal som ju aj osobne ako jednu z najlepších rozhlasových moderátoriek v čase, keď som pracoval v SRo,“ povedal Krajcer.
„Považujem ju za absolútneho profesionála a mimoriadne kvalitného človeka. Navyše, robí si PhD na tému hovorcovstva, prednáša na túto tému, ma blízko ku kultúrnemu prostrediu,“ nešetril chválou Krajcer.
Aj ďalší minister za SaS Jozef Mihál si vybral sám – Slavomíru Sélešovú. „Poznám ju ako skúsenú a objektívnu novinárku venujúcu sa sociálnym témam, a to najmä z jej dlhodobého pôsobenia v denníku Pravda.“
Dajú aj na radu
Hovorcu zo Slovenského rozhlasu, Richarda Šümeghyho, bude mať minister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý naňho dostal tip od člena strany. „Absolvoval som s ním osobný pohovor. Pre prijatie som sa rozhodol na základe jeho skúsenosti a orientácii sa v problematike rezortu,“ povedal Galko.
Podobne vyberal aj minister pôdohospodárstva Zsólt Simon (Most-Híd) – stranícka hovorkyňa mu odporučila svoju kamarátku Katarínu Ďuricovú.
Niekedy to trvá
Kým v nových stranách mali jasno hneď, viac to trvá v SDKÚ a KDH. Dlhšie hľadala aj premiérka. „Hľadala som hovorcu, ktorého si vážim, ktorý mi je rovnocenný partner, ak nie lepší, s ktorým viem viesť dialóg, vie mi poradiť a rieši so mnou veci,“ povedala Iveta Radičová, ktorej ponuku najskôr odmietol Gábor Grendel. Napokon ju prijal bývalý šéfredaktor Trendu a komentátor SME Rado Baťo.
Minister financií Ivan Mikloš sa zatiaľ nerozhodol, no vybrať si má „v dohľadnej dobe.“ Hovorcu ešte nemá ani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Minister školstva Eugen Jurzyca bude vyberať formou osobného pohovoru.
V KDH si asi najskôr vybral Ján Figeľ, prešiel k nemu hovorca strany Martin Krajčovič.
Hovorcovia takmer vždy prichádzajú aj odchádzajú s ministrom. „Je myslím pochopiteľné, že z dôvodu zmeny orientácie novej vlády nebudem spolupracovať s tímom, ktorý si na ministerstvo priviedla predošlá ministerka Viera Tomanová,“ povedal Mihál.
Sú však aj výnimky. Napríklad Zuzana Čižmáriková, doterajšia hovorkyňa na ministerstve zdravotníctva, z rezortu neodchádza. „Dohodli sme sa, že zatiaľ ostávam na ministerstve, ostatné záležitosti budeme riešiť, keď príde nový hovorca.“
Vstup do politiky?
Miesto hovorcu je pre niektorých odrazovým mostíkom pre politickú kariéru. Braňo Ondruš využil post šéfa tlačového odboru na úrade vlády a stal sa poslancom za Smer. Naopak, bývalá hovorkyňa premiéra Silvia Glendová si nepolepšila a vrátila sa k funkcii hovorkyne strany.
Na ministerstve zahraničia môže byť miesto hovorcu prípravou na diplomatickú kariéru. Súčasný hovorca Peter Stano bude pokračovať vo funkcii do konca júla. „Od augusta začne tieto úlohy plniť bývalý hovorca Juraj Tomaga, ktorý sa vracia zo zahraničia a bude pôsobiť na tlačovom odbore,“ povedal Martin Maruška, vedúci úradu ministerstva. Nového stáleho hovorcu vraj ešte nevybrali.
Pracoval v denníku Új Szó, rádiu Twist, televízii TA 3 a Markíze. Teraz ide za hovorcu. GÁBOR GRENDEL.
Je správne, ak novinári prechádzajú na druhú stranu?
„Prax ukazuje, že to nie je nič tragické, nie je to chyba. Ak príde pocit nejakej zmeny, je to prirodzené. Mnohým novinárom môže ublížiť skôr to, ak šancu na zmenu prepasú.“
Prečo ublížiť?
„Po čase môže nastať pocit stereotypu, frustrácie a neskôr môžu niektorí aj ľutovať, že príležitosť na zmenu nevyužili.“
Nie je veľa novinárov, ktorí to berú ako prácu na celý život. Ako to bolo u vás?
„Práca je len jedna mozaika v živote. Pre mňa je veľmi dôležitá aj rodina a pri novinárčine je na ňu veľmi ťažké sa sústrediť. Určite som bral novinárčinu ako poslanie a nie povolanie, ale po dvanástich rokoch som cítil potrebu zmeny. Začínal som ako píšuci novinár, potom som išiel do rádia, odtiaľ do spravodajskej televízie a odtiaľ do najsledovanejšej televízie, kde som neskôr robil nielen reportéra, ale aj moderátora. Vždy počas týchto rokov to bolo pestré a vždy prišlo niečo nové, čo ma znovu naštartovalo. Teraz som mal pocit, že priestor na ďalšiu motiváciu v rámci médií nie je.“
Tento rok ste úspešne moderovali najsledovanejšiu politickú reláciu Na telo. Keby ste mali vlastnú reláciu, odišli by ste aj tak?
„V prípade Na tela bolo od začiatku jasné a dohodnuté, že je to dočasná záležitosť. Tak som to aj bral. Na druhej strane priznávam, že to bolo veľmi zaujímavé a pociťoval som to ako niečo nové, čo by ma mohlo znovu naštartovať. Ale platí, že Markíza je televízia, ktorá musí brať ohľad hlavne na komerčné záujmy a nie na nenaplnené ambície svojich zamestnancov.“
A pokiaľ ide o iné televízie?
„V TA 3 som už pracoval, Joj má úplne iné zameranie. Pri STV nepoznám pozitívny príklad novinára, ktorý by tam prestúpil a po čase odtiaľ neodchádzal s pocitom veľkého sklamania. Vždy to bolo ovplyvnené politickým tlakom. Projektu STV veľmi nedôverujem.“
Odmietli ste ponuku Ivety Radičovej. Nie je zaujímavejšie robiť pre predsedu vlády ako pre ministra vnútra?
„Určite to bola prestížna ponuka, ale musel som zvažovať aj rodinný faktor. Predseda vlády je najvyťaženejší ústavný činiteľ a ja mám trojročného syna. Myslím, že pani Radičová si nakoniec vybrala veľmi dobre.“
Čo bude o štyri roky? Pôjdete do politiky?
„Takto ďaleko nerozmýšľam. Viem, že to budem musieť časom začať riešiť, ale najprv by som sa chcel sústrediť na prácu hovorcu. Musím zistiť, čo je to vôbec za prostredie. Prvýkrát v živote sa k nemu dostanem o čosi bližšie.“
BRATISLAVA. Nová premiérka Iveta Radičová hneď po nástupe do funkcie ukázala, že chce mať s novinármi iné vzťahy, ako mal premiér Robert Fico.
Rozhodla sa organizovať „čaje o siedmej“, neformálne stretnutia, kde s ňou novinári môžu diskutovať. Konať by sa mali raz za mesiac, prvé bolo minulý štvrtok.
„Aj svojim študentom som hovorila, aby sa pýtali na všetko, čo ich zaujíma. Keď nebudem vedieť, vymyslím si,“ žartovala a vyzvala všetkých, aby si odviazali kravaty. Poslúchol ju hovorca Rado Baťo, ostatní už prišli bez nich.
„Vy ste sa všetci natlačili do kúta,“ povedala novinárom, ktorí ju najskôr počúvali nastúpení v rade. „Sme zvyknutí,“ hovorili novinári.
Premiérka chce, aby sa tlačové oddelenie venovalo analytickej práci a nerobilo len monitoring tlače, ako to bolo do veľkej miery doteraz.
Monitoring vraj ani nepotrebuje, keďže kým príde ráno do práce, stihne všetky noviny prečítať.
Autor: mož
