Vzdelávacie certifikáty môžu pomôcť nájsť prácu. Ale aj nemusia

Na papieri potvrdené vzdelanie mimo školu je len doplnkom na zlepšenie profilu.

(Zdroj: Ilustračné - Stock.XCHNG)

Jazykové certifikáty vám otvoria dvere na zahraničné univerzity. Zvládnutie štandardizovaných skúšok či štátnic môže zavážiť pri výberovom konaní do zamestnania, no mnohé firmy si radšej ľudí vyskúšajú sami.

Koľko zaplatíte za štátnice
  • Napríklad z anglického, nemeckého, francúzskeho, zo španielskeho či z talianskeho jazyka sa dajú vykonať štátnice na štyroch rôznych stupňoch. Tie zodpovedajú stupňom Spoločného európskeho referenčného rámca.
  • Za základnú štátnu jazykovú skúšku zaplatíte 65 eur a zodpovedá stupňu B2 referenčného rámca. Ide o najmenej náročnú formu skúšky.
  • Za všeobecnú a odbornú jazykovú skúšku zaplatíte po 80 eur za každú. Obe majú druhý stupeň náročnosti a zodpovedajú stupňu C1 - C2 referenčného rámca.
  • Špeciálna štátna jazyková skúška je najťažšia a zodpovedá aj najvyššiemu stupňu referenčného rámca (C2). Vyjde vás na rovných sto eur a určená je najmä pre tých, ktorí chcú byť tlmočníkmi a prekladateľmi.

BRATISLAVA. Diplom z prestížnej univerzity otvára dvere do zamestnania. Pri štandardizovaných certifikátoch to vždy neplatí. Pri výberovom konaní však môžu zavážiť. „Niektoré štandardizované jazykové a počítačové certifikáty majú silnú váhu na trhu práce," hovorí Peter Paška z personálnej agentúry ProAct People Slovensko.

Keď je študent ešte na základnej či strednej škole snaživý, niektoré certifikáty mu môžu pomôcť na prestížnu univerzitu. Napríklad TOEFL, čo je jazykový test hodnotiaci základné znalosti z angličtiny, je akceptovaný americkými vysokými školami.

Absolventi nemeckého testu KDS sú tiež oslobodení od jazykovej časti prijímacej skúšky na nemecké vysoké školy. Podobne to platí aj pre španielsky certifikát DELE.

Testuje sa všetko

Rozhodujete sa, či ísť na niektorý z testov? Mali by ste pamätať, že nie sú určené pre začiatočníkov. „Predpokladom na úspešné zvládnutie testu je štúdium v rozsahu minimálne 720 vyučovacích hodín, čo zodpovedá jazykovej úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca," vraví Paška.

Keď už sa rozhodnete ísť na test, vybrať si môžete medzi samoprípravou a kurzom. Pri kurze však musíte rátať s výdavkami - prípravný kurz napríklad na spomínaný TOEFL vyjde na približne 300 eur.

Všeobecné informácie, testy či ukážkové otázky pre samoukov sú dostupné spravidla na internetovej stránke toho-ktorého testu. Kurz má výhodu v podobe lektora, s ktorým sa dajú okamžite konzultovať problémového úlohy.

Testy sa skladajú z viacerých častí, ktoré sú zamerané na čítanie, počúvanie, hovorenie a písanie. Testovanie môže trvať aj päť hodín s jednou alebo dvomi prestávkami.

Odborníci hovoria, že treba výber certifikátu dobre zvážiť. „Napríklad TOEFL je platný len dva roky od vydania. KDS má zasa neobmedzenú platnosť," hovorí Paška. Vydanie TOEFL pritom stojí 180 dolárov, za vydanie KDS sa platí 150 eur.

Štátnice pomôžu vždy

Štátnica z cudzieho jazyka má niekoľko stupňov a podľa toho sa líšia aj možnosti, ktoré vám dáva. Kým základná štátnica s minimálnym stupňom náročnosti si vyžaduje štyri roky štúdia jazyka, všeobecná štátnica si vyžaduje už sedem rokov štúdia. Externisti sa pripravujú na štátnice sami, škola im poskytne sylaby. Vzdelanie preukazovať nemusia, podmienkou je mať sedemnásť, respektíve osemnásť rokov (prípadne požiadať o výnimku).

Na skúšky sa dá ísť len postupne: aj záujemcovia o „tlmočnícke" štátnice si najprv musia urobiť všeobecnú štátnu skúšku.

Pri skúškach sa overujú teoretické aj praktické vedomosti z jazyka. Overuje sa aj prehľad kandidáta o politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych javoch v danej jazykovej oblasti a porovnávajú sa s našimi.

„Jednoznačne uchádzač, ktorý sa vie preukázať dokladom, má vyššie predpoklady na úspešné obsadenie voľnej pracovnej pozície," tvrdí Paška o štátniciach či certifikátoch. Je podľa neho zásadný rozdiel, či má niekto len vysvedčenie zo školy alebo aj vyššiu skúšku, ktorá už vypovedá o určite znalostnej úrovni.

Firmy učia a testujú po svojom

Štandardizované certifikáty nemusia byť iba jazykové, ale aj počítačové. Najznámejší je ECDL, označuje sa ako „počítačový vodičák." Ten sa dá získať už aj na strednej škole na rôzne druhy kancelárskych programov.

Stredné a veľké podniky najčastejšie investujú do vlastného vzdelávania a aj vstupného testovania zamestnancov. Certifikáty sú vtedy len akýmsi doplnkom, ktorý nemusí byť pri rozhodovaní smerodajný.

V prípade podnikového vzdelávania ide najčastejšie o manažérske kurzy, zlepšovanie komunikačných zručností a lepšie zvládania stresu. Často ide o počítačové kurzy, keď si podniky zamestnancov školia okrem základných kancelárskych programov aj na softvér, ktorý sa používa výhradne v danej firme.

Koľko stoja najznámejšie vzdelávacie certifikáty?


Kliknite - obrázok zväčšíte

Firmy stále žiadajú najmä angličtinu

Zamestnávatelia na Slovensku hľadajú najmä anglicky a nemecky hovoriacich pracovníkov. Certifikáty pri tom nepožadujú.

BRATISLAVA. Spoločnosti pri nábore ľudí len málokedy v inzerátoch uvádzajú aj konkrétnu požiadavku na jazykový alebo počítačový certifikát. Na pracovnom portáli Profesia.sk napríklad evidujú len jediný inzerát, kde firma požaduje počítačové zručnosti na úrovni certifikátu ECDL.

Dopyt po štandardizovaných jazykových certifikátoch je ešte menší. Posledný inzerát s požiadavkou na TOEFL test bol uverejnený v máji. „Mnohé firmy požiadavku na špecifický kurz neudávajú v inzerátoch, preto je ťažké povedať, aký je po nich reálny dopyt," hovorí Lucia Burianová z portálu Profesia.sk.

Španielčina zatiaľ k topjazykom nepatrí

Aj keď je ťažké hovoriť o konkrétnom dopyte po TOEFL teste, záujem o anglicky hovoriacich ľudí je na trhu práce veľký. Na Slovensku ich hľadá vyše polovica firiem inzerujúcich cez portál Profesia.sk, čo je o jedenásť percent menej než v Maďarsku a o šestnásť percent menej než v Česku. Slováci uvádzajú znalosť angličtiny častejšie než Česi a Maďari.

Druhým najpožadovanejším jazykom je nemčina. Nasleduje maďarčina, francúzština a taliančina. Po španielskom jazyku veľký dopyt nie je. Dôvodom môže byť aj malý podiel španielskych firiem na slovenskom trhu.

Ruština teraz nepomôže

Aj keď si množstvo uchádzačov uvádza znalosť ruského jazyka do životopisu, zamestnávatelia ho požadujú len minimálne. Ruština patrí k trom najčastejšie uvádzaným jazykom v životopisoch. Kým znalosť angličtiny s pokročilým vekom klesá, znalosť ruštiny rastie. Dôvod je zrejmý - ruský jazyk bol za socializmu povinným jazykom. Mladšie ročníky majú bližšie k angličtine.

Podľa informácií zverejnených v máji, iba jedno percento firiem inzerujúcich na portáli Profesia.sk požaduje znalosť ruštiny, no v životopisoch ju deklaruje až trinásť percent uchádzačov. Rovnaký záujem zamestnávateľov o ruštinu je aj v Česku, kde jej znalosť deklaruje až šestnásť percent uchádzačov. Naopak, v Maďarsku ju požadujú tri percentá firiem, no len dve percentá ľudí ruštinu ovládajú.

Adam Valček

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 443
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 362
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 362
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 001
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 965
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 107
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 005
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 541
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 900
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 558

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fico chce potraviny, aké majú v Rakúsku, navrhuje summit V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop