Agentúrny servis sme o 18:35 nahradili autorským článkom.
Odkaz nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, že pre Slovensko neexistuje žiadny priestor na ústupky, sa potvrdil. Podiel Slovenska na obrannom vale sa už nezníži.
BRUSEL, BRATISLAVA. S výškou záruky v obrannom vale už Slovensko nepohne. Premiérka Iveta Radičová to prvýkrát otvorene priznala po stretnutí s predsedom euroskupiny Jeanom-Claudeom Junckerom v Bruseli. „Podiel Slovenska už nie je možné meniť, generálny súhlas dala predchádzajúca vláda už v máji,“ povedala.
Slovensko sa má na prípadnej pomoci niektorej z členských krajín eurozóny, ktorá sa dostane do podobných problémov ako zadlžené Grécko, podieľať zárukou vo výške 4,37 miliardy eur.
Všetky krajiny eurozóny spoločne sumou 440 miliárd eur. Výška nášho príspevku je podľa ministra financií Ivana Mikloša jasný dôkaz, že „vláda Roberta Fica nerokovala, aby vyrokovala lepšie podmienky“.
Podpis Slovenska je nutný
Bývalá vláda sa k eurovalu zaviazala a mechanizmus bez slovenského podpisu nemôžu spustiť, zopakoval Juncker. „Chýba len jeden podpis, a to podpis Slovenska. Tento podpis je nutný, aby mohol mechanizmus pre 16 krajín eurozóny fungovať. Je to otázka dôveryhodnosti eurozóny,“ povedal. Dodal však, že všetko je na rozhodnutí slovenskej vlády.
Radičová pritom hovorí, že vláda môže dať súhlas len s istými podmienkami. Akýkoľvek prípadný vstup do obranného valu podmieňuje záväznou dohodou eurozóny, že uskutoční potrebné reformy v bankovom sektore, na úrovni Európskej komisie, Eurostatu a ratingových agentúr.
Či Slovensko rámcovú dohodu o obrannom vale nakoniec podpíše, Radičová ani v utorok nepovedala. Chce dnes o tom rokovať vo vláde a s koaličnými partnermi. Vláda však podľa nej nemieni blokovať politickú dohodu o vytvorení valu eurozóny.
Fico: Vyčistili si cestu
Ficova vláda súhlasila s obranným valom v máji, no oficiálne potvrdenie súhlasu nechala na nový kabinet. „Cieľom pseudorokovaní v Bruseli nebolo nič iné, len vyčistenie si cesty pred vydaním súhlasného stanoviska,“ povedal Fico. Radičovej odkázal, že ak si myslia, že euroval nie je dobrý, nech to nepodpíšu.
„Na rozdiel od nich strana Smer–SD teraz, tak ako aj pred voľbami, tvrdí, že val je pre občanov Slovenska životne dôležitý,“ dodal Fico.
Eurozóna čaká, že Slovensko podpíše rámcovú dohodu do konca júla. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso povedal, že chápe, že dnes sa uskutoční prvé rokovanie novej vlády. Očakáva však, že rámcovú zmluvu o eurovale podpíše. Radičová ho uistila, že Slovensko je zodpovedný člen Európskej únie.
„Vyzerá to tak, že predchádzajúca vláda nič pre Slovensko nevyrokovala a my nemôžeme nič iné urobiť, len to podpísať,“ povedal predseda Most–Híd Béla Bugár. Zopakoval však, že grécku pôžičku nepodporia. Tá však nebola hlavnou témou rokovaní v Bruseli a aj Radičová ju odmietala.
„Naše nie pre pôžičku Grécku platí a platilo a takto som informovala aj pána Junckera,“ povedala. Zároveň dodala, že návrh na poskytnutie pôžičky Grécku predloží slovenskému parlamentu. Podľa Junckera je v otázke Grécka dôležité, že Slovensko „je na dobrej ceste“ a malo by skúsiť záväzok vysvetliť občanom, hoci „situácia Slovenska nie je najjednoduchšia“.
Väčšina občanov Slovenskej republiky je proti tomu, aby sme požičali peniaze Grécku. Proti sa vyslovilo takmer 56 percent ľudí, za pôžičku je niečo cez 40 percent.
Vyplýva to z prieskumu agentúry DICIO, ktorý uskutočnila v dňoch 28. júna až 2. júla na vzorke 1 014 respondentov. Svoj postoj k pôžičke nevyjadrilo minimum ľudí - len 3,6 % oslovených.
Negatívne k pôžičke sa stavajú najmä voliči súčasnej štvorkoalície. Proti pôžičke sa vyslovilo takmer 59 percent voličov SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, pôžičku Grécku by dalo necelých 36 percent.
Voliči strany Smer-SD sa skôr prikláňajú k tomu, aby sme Grékom požičali. Za pôžičku sa vyjadrilo 55,1 percenta, proti je 43 percent.
