Bubliny a hospodárske cykly majú na svedomí ilúzie. Ak ilúzii - chybnému vnímaniu reality - podľahne dostatočne veľká masa ľudí, v ekonomike sa začnú diať čudné, s jej výkonnosťou alebo ekonomickými zákonmi nezlučiteľné veci. Vznik ilúzie môžu vyvolať viaceré príčiny, no za tie naozaj plošné môže zväčša štát.
Politici sú totiž vo vytváraní ilúzií majstrami o od ich iluziotvorných schopností často závisí úspech ich kariéry. Zároveň platí, že jedine štát má k dispozícii také obrovské množstvo peňazí, aby bol schopný popieranie ekonomických zákonov financovať dostatočne dlho, až kým ľudia uveria, že tieto zákony už prestali platiť nadobro.
Terajšia kríza je prebudením z ilúzií. Ako keď učeň levitovania skúsi svoje teoretické zručnosti prvýkrát v praxi. Nie, úrokové sadzby nižšie ako inflácia neboli reálnym odrazom prebytku úspor, ale len centrálnymi bankami zmanipulovanou cenou. Reálneho kapitálu je príliš málo na to, aby sa ušlo všetkým rozbehnutým projektom.
Nie, každý bez ohľadu na príjem nemôže bývať vo svojom a cena domov nebude rásť donekonečna. Ilúziou bola aj politikmi a centrálnou bankou proklamovaná homogénnosť Európy.
Grécko nie je Nemecko. Dnes po prebudení vieme, že požičiavať gréckym politikom za nemecké sadzby bolo šialené. Euroilúzie umelo nízkych úrokov nafúkli bubliny v nehnuteľnostiach v Írsku a Španielsku. Podarený bol aj trik s Paktom stability a rastu. Euroskeptickí Nemci uverili v jeho preventívne účinky a o to väčšie je ich dnešné prekvapenie.
No za život v ilúzii sa musí platiť. Učeň si narazil zadok a banky, dôchodkové fondy, investori prišli o peniaze. Platiť účty sa však nikomu nechce. Hodila by sa ďalšia ilúzia, ktorá by umožnila zabudnúť na nepríjemnú realitu. Majstri v Bruseli nové triky radi dodajú: „Problémy predlžených krajín Európy vyriešime tak, že im požičiame ešte viac a to na účet tých zodpovednejších!“
Ako dlho vydrží táto ilúzia?
Autor: Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS
