Londýn 16. mája (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá vznikla, aby pomáhala pri transformácii ekonomiky bývalých komunistických krajín strednej a východnej Európy, bude mať v nedeľu a pondelok (19. a 20. mája) svoje výročné zasadnutie v rumunskej Bukurešti.
Banka povzbudzuje priame zahraničné investície do štátneho aj súkromného sektora v 27 krajinách a všetky jej právomoci sa sústreďujú v rukách správnej rady, ministrov financií 58 štátov a vysokých predstaviteľov Európskej komisie (EK) a Európskej investičnej banky (EIB). V čele EBOR v súčasnosti stojí Francúz Jean Lemierre, ktorý do funkcie prezidenta nastúpil v roku 2000.
Agentúra Reuters prináša stručný prehľad histórie EBOR.
- Apríl 1991 - Vzniká EBOR s hlavným sídlom v Londýne, prezidentom je Jacques Attali. Úvodnú skupinu tvorí Albánsko, Bulharsko, bývalé Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, bývalý Sovietsky zväz a bývalá Juhoslávia. Počiatočný základný kapitál dosahuje 10 miliárd ECU (predchodca eura).
- Október 1991 - Správna rada schvaľuje tri pobaltské štáty - Estónsko, Lotyšsko a Litva - za krajiny činnosti.
- 1992 - Krajinami činnosti sa stáva 12 nových nezávislých štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Banka sa zaväzuje k financovaniu 36 projektov v hodnote 916 miliónov ECU v prvom plnom roku činnosti.
- 1993 - J. Attali rezignuje po kritike nezávislého auditu za jeho úlohu v nákladnom zariaďovaní hlavného sídla v Londýne. Nahradzuje ho bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) a guvernér francúzskej centrálnej banky Jacques de Larosiere.
- 1994 - Tri nové nezávislé štáty bývalej Juhoslávie - Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko - sa stávajú krajinami činnosti.
- 1996 - Bosna a Hercegovina sa stáva krajinou činnosti.
- 1997 - Kapitálová základňa EBOR sa s účinnosťou od 1. apríla zdvojnásobuje na 20 miliárd ECU, prvé financie smerujú do Bosny a Tadžikistanu, posledných z 26 krajín činnosti.
- 1998 - Nemec Horst Köhler preberá funkciu prezidenta, keď J. de Larosiere v januári odchádza do dôchodku. EBOR otvára zastúpenie v Arménsku. Banka v dôsledku rezerv na úvery, súvisiace s ruskou finančnou krízou, zaznamenáva čistú stratu 261,2 milióna ECU.
- 1999 - EBOR oznamuje stratégiu, zameranú na zlepšenie bilancie kompenzovaním riskantných investícií projektmi v relatívne pokročilých krajinách strednej Európy.
- Kosovský konflikt poškodzuje obchodné spojenie z balkánskych krajín, ako Rumunsko a Bulharsko.
- Banka znižuje rezervy pre úverové riziko na 160,9 milióna EUR a úvery na 2,2 miliardy EUR, čo predstavuje výrazný medziročný pokles v dôsledku vyhýbania sa riziku, súvisiaceho s ruskou krízou.
- 2000 - H. Köhler vychádza ako kompromisný kandidát pre kreslo prezidenta MMF, keď USA odmietajú Caio Koch-Wesera.
- Prvý viceprezident EBOR Charles Frank sa už druhýkrát stáva úradujúcim prezidentom banky.
- Francúz Jean Lemierre vymenovaný za prezidenta EBOR.
- EBOR sa stáva prvou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá uznáva Juhosláviu ako 27 krajinu činnosti, keď reformistická vláda v Juhoslávii a Srbsku nahrádza režim Slobodana Miloševiča.
- 2001 - EBOR signalizuje obnovenie úverov pre Rusko, ktoré by sa podľa jej údajov mohlo na celkovej hodnote pôžičiek podieľať až jednou tretinou. Vďaka výraznému zlepšeniu riadenia spoločností investuje do ruskej automobilky AvtoVAZ a zvažuje stomiliónové úvery pre ropné giganty LUKoil a Surgutneftegaz a Zjednotený energetický systém Ruska.
- Banka oznamuje výrazné zotavenie regiónu z dôsledkov ruskej finančnej krízy a podpisuje nové dohody v rekordnej hodnote 2,7 miliardy EUR (2,46 miliardy USD). Zvýšenie ziskov jej prvýkrát od krízy zároveň umožňuje obnoviť hotovostné rezervy.
- 2002 - EBOR sa zúčastňuje na kľúčovej privatizácii ruských bánk v úsilí podporiť reformy finančného sektora, ktoré považuje za kľúč k zlepšeniu situácie v priemysle. Cieľom tohto úsilia je zmenšiť závislosť krajiny od ropy a zemného plynu.
- Čoraz viac investícií EBOR prináša zisk, napríklad, podiel v Českej sporiteľni.
- EBOR chce rozširovať výhody reforiem v celom východoeurópskom regióne a uvoľňuje úvery pre malé a stredné podniky.
- Banka očakáva, že v tomto roku uvoľní 3,5 miliardy EUR, pričom kvalitu považuje za dôležitejšiu než kvantitu. Ťažiskom financií bude Rusko.
(1 EUR = 42,581 SKK, 1 USD = 47,165 SKK)
* 1 sov
* * *