WASHINGTON, BRATISLAVA. Na titulnej stránke sporo oblečená speváčka Lady Gaga. A vnútri: jeden z najvplyvnejších novinárskych materiálov v Spojených štátoch za posledné roky.
Americký magazín Rolling Stone opäť raz oklamal telom. Časopis v poslednom čísle uverejnil článok, ktorý pripravil o miesto a možno aj ukončil kariéru hlavnému americkému veliteľovi v Afganistane. Generál Stanley McChrystal si nedal pozor na jazyk.
Pred novinárom otvorene kritizoval tím prezidenta Baracka Obamu za stratégiu v Afganistane a hovoril, že z prvého osobného stretnutia s prezidentom bol „sklamaný“. Obama ho odvolal.
Ľavicový a protivojnový
O takomto kúsku sníva väčšina novinárov. Tentoraz renomované americké politické magazíny Time či Newsweek zatienil časopis, ktorého hlavným obsahom je hudba a pop kultúra.
Veľká reportáž o koncerte U2 či rozsiahly materiál o Tomovi Cruisovi, to sú témy, ktoré predávajú magazín, ktorý vznikal na vlne hnutia hippies a rock'n'rollu. Má však aj jasný politický názor.
Už krátko po prvom čísle v roku 1967, na titulke s Johnom Lennonom, začal časopis pokrývať aj vážnejšie veci. „Okrem hudby vždy robili aj politickú žurnalistiku. A mali silné články od dobrých autorov,“ hovorí profesor Alan Weisman z novinárskej školy na Arizonskej univerzite.
„Našou špecialitou roky bola rozsiahla žurnalistika, hlboké reportáže. Mať slovo v národnej politike je mojou veľkou vášňou,“ povedal pre Washington Post Jann Wenner, zakladateľ a hlavný šéf magazínu, ktorý vychádza každé dva týždne.
Rolling Stone je pritom politicky taký ako v čase vzniku a akí sú dodnes aj mnohí rockoví hudobníci. Protivojnový a ľavicový. Magazín to vôbec neskrýva. Od roku 1972 podporuje pred prezidentskými voľbami výhradne demokratických kandidátov.
Na titulke 999. vydania v roku 2006, počas prezidentovania Georgea Busha mladšieho, provokoval otázkou: Najhorší prezident v histórii? Vnútri našli čitatelia kladnú odpoveď.
Bush im dodal šťavu
Práve za Bushovej vlády sa magazínu opäť začalo dariť. Dve vojny sú tým, čo protivojnový časopis potrebuje. „Dostal krajinu do veľmi vážneho nebezpečenstva. A to nám znova dodalo šťavu,“ povedal Wenner pre New York Times.
Popularite pomohol aj návrat k hlbokým politickým reportážam a odvaha sekať aj do demokratického prezidenta. Časopis o Obamovi napríklad napísal aj to, že je „neschopný služobník bankových záujmov“. V predposlednom čísle zasa kritizovali vládu, že v čase veľkej ekologickej katastrofy v Mexickom zálive nebráni ropnej spoločnosti BP vŕtať v Arktíde.
Sloboda v názore aj jazyku
„Dajú mi na jeden článok toľko času, koľko chcem, editori mi do toho nevstupujú v otázke politického pohľadu a môžem použiť jazyk, aký chcem,“ chváli magazín pre Washington Post Matt Taibbi, jeden z jeho drzých reportérov.
Jeho vlaňajší článok o investičnej banke Goldman Sachs považujú mnohí za jeden z najprovokatívnejších a najkritickejších novinárskych materiálov o ekonomickej kríze.
Vďaka svojej ostrosti a hĺbke Rolling Stone v posledných rokoch získal niekoľko ráz cenu za najlepšiu reportáž v amerických časopisoch a znovu nadobudol rešpekt ostatných amerických médií. Aj keď z titulky láka čitateľov skupina U2 či Rolling Stones.
Autor textu o zosadenom generálovi prišiel v Iraku o snúbenicu. K veliteľovi sa bližšie dostal i vďaka sopke.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Na americké pomery je veľmi mladým novinárom. Má len tridsať rokov a väčšinu kariéry pred sebou. Nech už však bude v budúcnosti Michael Hastings pokrývať akúkoľvek vojnu, ťažko sa mu ešte podarí to čo teraz – zosadiť generála.
„Nečakal som, že to bude mať taký dosah. A vôbec som nepovažoval za možné, aby generála McChrystala prepustili,“ povedal Hastings pre televíziu CNN z Afganistanu, kde sa momentálne nachádza.
Mladý novinár písal vojnové reportáže už z Iraku. Tam prišiel aj o snúbenicu. Andi Parhamovichová, ktorá v krajine pracovala pre mimovládnu organizáciu, zahynula počas bombového útoku v Bagdade v roku 2007.
Michael sa s tým vyrovnával v knihe s názvom Stratil som svoju lásku v Bagdade. „Cítil som to ako možnosť napísal posledný ľúbostný list pre Andi,“ povedal neskôr pre USA Today.
Krátko potom už pre magazín Newsweek pokrýval prezidentskú kampaň v roku 2008, aby sa neskôr vrátil do Afganistanu ako reportér na voľnej nohe.
Americkí novinári sa čudujú, ako je možné, že sa McChrystalovi dostal úplne na telo. Generál a jeho poradcovia pred ním otvorene hovorili, čo si myslia o ľuďoch z Bieleho domu. Obvinenia, že použil citáty, ktoré získal neoficiálne a mimo záznam, však rázne odmieta.
Priznáva tiež, že mal šťastie. Keď prvýkrát e-mailoval McChrystalovým ľuďom, že chce napísať profil generála. Nemal veľké očakávania.
„Myslel, som si, že ma k sebe nepustia, prípadne mi dajú deň, dva, alebo 45minútové interview. Oni odpovedali, či nechcem za nimi prísť do Paríža na stretnutie NATO,“ povedal Hastings u Larryho Kinga. Dvojdňový výlet do Francúzska sa zmenil na takmer mesačný pobyt s generálom. Môže za to aj islandská sopka Eyjjafjallajokul, ktorá zablokovala európske letiská.
Niektorí pozorovatelia však hovoria, že uspel aj vďaka tomu, že je dravým reportérom na voľnej nohe, ktorý príde, napíše článok a zasa ide po ďalšej téme. Veľa to vraj hovorí o servilnosti stálych amerických vojnových dopisovateľov.
„Som si istý, že Michael Hastings nie je prvým reportérom, ktorému povedal generál McChrystal takéto veci. Hastings je iba prvým, ktorý to publikoval bez toho, aby sa bál, že stratí prístup ku generálovi,“ napísal stĺpčekár Tony Norman z Pittsburgh Post-Gazette.