BRATISLAVA. Budúca koaličná štvorka si čoraz viac uvedomuje, že Slovensko sa podpisu rámcovej zmluvy o obrannom vale nakoniec nevyhne. Rozdiel je len v tom, s akou razanciou o tom jej predstavitelia hovoria.
„Rokovania o politickej dohode sú v takom štádiu, že sú nezvratné," zopakovala budúca premiérka Iveta Radičová v TV Sme. To, že ide zrejme o nezvratný proces, hovorí aj Zsolt Simon z Mosta-Híd. Martin Chren z SaS dodáva, že nie je to správne riešenie, ale „uvedomujeme si, že treba vybrať riešenie zo zlých".
Najráznejší postoj má KDH. Podpredseda pre ekonomiku Anton Marcinčin hovorí, že nie je ani o čom špekulovať. „Netvárme sa, že máme lepšie informácie a odborníkov ako má zvyšok eurozóny a prevezmime na seba zodpovednosť člena eurozóny tak, ako to robia všetky ostatné štáty," povedal Marcinčin.
Výška záruky
- Budúca vláda môže tlačiť na to, aby si krajiny eurozóny vo svojej legislatíve zakotvili sprísnenie fiškálnej disciplíny. Sama si to dala do programových téz.
- Slovenská vláda môže tlačiť aj na to, aby sa spresnili pravidlá obranného valu, keď môžu členovia eurozóny žiadať o pomoc.
- Vláda môže podporiť požiadavku eurokomisára Rehna, aby sa navrhol mechanizmus, ktorý by umožnil riadený bankrot niektorej z krajín eurozóny.
Od Slovenska sa teraz očakáva, že rámcovú zmluvu podpíše najneskôr do 12. júla, keď má byť stretnutie ministrov financií eurozóny. Budúci minister financií Ivan Mikloš sa už vyjadril, že o výške záruky chce ešte rokovať v Bruseli. Podiel Slovenska na zárukách je podľa neho vysoký vzhľadom na ekonomickú silu krajiny a životnú úroveň.
Analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš povedal, že spravodlivejší by bol kľúč postavený na veľkosti bankových aktív danej krajiny k ich celkovému objemu v eurozóne. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža by sa mohla brať do úvahy aj veľkosť výberu daňových príjmov k HDP. Slovensko vyberie na daniach oveľa menej ako napríklad Nemecko alebo škandinávske krajiny.
KDH je však striktnejšie. Marcinčin pripomína, že tento mechanizmus existoval už pred naším vstupom do eurozóny. „Spôsoby výpočtu hlasovacích práv sú známe od začiatku. Pokiaľ by sme argumentovali, že naša ekonomika je v horšej situácii ako iní členovia eurozóny a mala by byť úľava, tak potom v poriadku. Treba nájsť argumenty," povedal Marcinčin.
Budúca vláda by rokovania o vale mohla využiť aj na podporu tvrdších pravidiel pre krajiny, ktoré sa priveľmi zadlžujú. Aj tak by mohla prispieť k nižšiemu riziku, že sa budeme skladať na dlhy niektorej z krajín.
To, že obranný val situáciu až tak nerieši, si začínajú uvedomovať aj v Bruseli. Prezident Európskej komisie José Manuel Barroso vyzýva krajiny únie, aby čo najrýchlejšie podporili zlepšené tvrdšie pravidlá, ktoré umožnia pokutovať krajiny s nadmernými deficitmi a verejnými dlhmi. Prípadne by im mohli byť odobrané eurofondy vrátane dotácií pre poľnohospodárov.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn zas nevylúčil, že sa dá navrhnúť mechanizmus, ktorý by umožnil riadený bankrot niektorého z členov eurozóny.
Proti tomu je však Európska centrálna banka. „Myšlienka, že necháme nejakú krajinu skrachovať, je absurdná. Eurozóna si žiaden krach nemôže dovoliť," povedal člen Výkonnej rady banky José González-Páramo.
Ruky preč
Ak budúci minister financií obranný val podpíše, budú o ňom rozhodovať poslanci v Národnej rade. Budúca opozícia jasnú odpoveď nedáva. Poslanecké kluby Smeru ani SNS o tom zatiaľ nerokovali. Zodpovednosť presúvajú na budúcu koalíciu. „My obranný val podporujeme. Je to však zodpovednosť budúcej koalície, ktorá bude mať 79 hlasov," povedal Jozef Burian zo Smeru.
Štefan Zelník z SNS si myslí, že budúci minister financií by sa mal pokúsiť dohodnúť nižšiu záruku. Tá slovenská je 4,3 miliardy eur.