STV a SRo nebudú naháňať ľudí, ale štát

Financovanie verejnoprávnych médií sa má zmeniť. Nepopulárne koncesionárske poplatky nahradí rozpočet. Koľko z neho STV a SRo dostanú, ešte nikto nevie.

Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas majú byť odpolitizované. Zabezpečiť to má zrušenie dnešného financovania.(Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Slovenská televízia počíta, že tento rok vyberie na koncesionárskych poplatkoch viac ako 54 miliónov eur. Slovenský rozhlas si naplánoval v tohtoročnom rozpočte, že od ľudí a firiem zinkasuje 23,25 milióna eur.

Koncesionárske poplatky vo výške 4,6 eura mesačne platia všetci, ktorí odoberajú elektrickú energiu, dôchodcovia majú polovičnú sadzbu. Firmy platia od 4,6 eura do 464 eur v závislosti od počtu zamestnancov.

Určuje to takzvaný zástrčkový zákon, ktorý presadila odchádzajúca vláda. Diváci a poslucháči mali platiť televízii a rádiu preto, aby mohli sledovať či počúvať v zmysle zákona vyvážené a kvalitné spravodajstvo nezávislé od politickej moci.

Podľa Gabriela Šipoša z Transparency International a mediálneho analytika sa to však neveľmi darilo. Obe inštitúcie boli totiž bohato dotované zo štátneho rozpočtu v rôznych podobách.

Okrem naplánovaných dotácií pritom ešte počas roka dostávali dodatočné peniaze. Minulý rok v lete napríklad STV dostala pôvodne neplánovaných 6,5 milióna eur ako dotáciu z rozpočtu. Aj SRo si na konci minulého roka prišiel na svoje od štátu. Ako kompenzáciu za výpadok z koncesií dostal 1,2 milióna eur.

Podľa reálnych nákladov

Nastupujúca vláda chce koncesionárske poplatky úplne zrušiť. Verejnoprávne médiá majú žiť iba zo štátneho rozpočtu a z toho, čo si samy dokážu zarobiť, napríklad na reklame.

Koľko presne by mali STV a SRo dostať, zatiaľ nikto nevie. Malo by však ísť o sumu, ktorá sa vypočíta ako percento z istého základu. Buď ním budú výdavky zo štátneho rozpočtu, alebo hrubý domáci produkt. Nie je zatiaľ jasné ani to, aké veľké by malo byť toto percento.

Ivan Mikloš, pravdepodobný minister financií, sa prikláňa k modelu previazania percenta na výdavky štátneho rozpočtu. Podľa možného ministra kultúry Daniela Krajcera sa musia najskôr vyčísliť reálne náklady, aby sa dalo hovoriť, koľko by mali verejnoprávne médiá dostávať.

Len kozmetické zmeny

Tento rok získa STV z koncesií a zo štátneho rozpočtu viac ako 74 miliónov eur. Na reklame a vlastných výrobkoch, ako je napríklad produkcia rozprávok a filmov na DVD, má získať približne 16 miliónov eur. Aj tak televízia plánuje, že skončí rok v strate 3,6 milióna eur.

Ak by dostala pol percenta z tohtoročných výdavkov štátu, zarobila by 81 miliónov eur, čo by znamenalo, že by sa ocitla v pluse približne tri milióny eur. Výdavky štátneho rozpočtu sú totiž rozpočtované vo výške 16,277 miliardy eur.

Rozhlas dostáva z koncesií a od štátu tento rok skoro 27 miliónov eur. Ak by z výdavkov rozpočtu dostal 0,2 percenta, zarobil by 33,4 milióna eur. Tiež by sa ocitol v pluse viac ako päť miliónov eur.

Ich príjmy by pravdepodobne každý rok rástli. Dá sa totiž „dlhodobo predpokladať, že celkové výdavky štátneho rozpočtu budú rásť,“ povedal Mikloš.

Šipoš však hovorí, že plánované zmeny vo financovaní sú len symbolické. Zabezpečia síce lepšiu kontrolu financovania, no odpolitizovanie verejnoprávnych médií sa tým nedosiahne.

„Je to len taká hra, lebo percentá môžu kedykoľvek v zákone meniť.“ Ako transparentnejšie by videl každoročné doťahovanie sa o príjmy z rozpočtu. Nech si ich rozhlas aj televízia obhája.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  6. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  7. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  9. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 15 161
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 381
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 155
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 065
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 253
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 088
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 983
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 908
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 357
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 144

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Razenie tunela Čebrať na diaľnici D1 by sa mohlo obnoviť v januári 2018

Odhaduje to generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Investície do verejných budov už nebudú zaťažovať verejné financie

Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne. S nápadom na výrobu automatických prístrojov, ktoré by vydávali peniaze 24 hodín denne, prišiel škótsky vynálezca John Shepherd-Barron.

Nemecké platy sú v priemere o 570 eur vyššie ako tie naše

Najhoršie platení sú pracujúci v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku