BRATISLAVA. Slovensko je podľa spoločnosti KPMG na chvoste čerpania eurofondov na roky 2007 až 2013 v regióne 10 krajín strednej a východnej Európy (KSVE).
Na realizáciu 11 operačných programov (OP) má SR v 7-ročnom plánovacom období k dispozícii 11,36 miliardy eur (eurofondy+zdroje rozpočtu SR). Príjemcom v SR sa do konca decembra roku 2009 vyplatilo 5,5 % kontrahovaných dotácií z eurofondov (0,7 mld. eur). "Pomer vyplatených peňazí k tomuto balíku bol 4,76 %. To zaraďuje SR v KSVE na 8. miesto, teda pred Bulharsko a Rumunsko," oznámila KPMG podľa štúdie Eurofondy v KSVE za roky 2007-2009, teda hodnotenie agendy eurofondov za prvé tri roky programového obdobia.
KSVE ku koncu decembra 2009 uzatvorili zmluvy s príjemcami v hodnote 69,3 miliardy eur z eurofondov vyčlenených na roky 2007 až 2013 (264,4 mld. eur). Úspešným žiadateľom sa z tejto sumy vyplatilo 19,6 miliardy eur, teda 7,4 % disponibilných peňazí a vyše jednej štvrtiny nakontrahovanej sumy. Čerpanie bolo najvyššie v Slovinsku a Litve (18 %, resp. 17 %). U platieb najhoršie dopadli Rumunsko a Bulharsko (zhodne pod 5 %). Čerpanie v KSVE v pomernom vyjadrení dosiahlo 17 %, pričom jednotkou sa stalo Slovinsko (40 % ).
Čerpanie spomalila aj kríza
Éva Várnaiová z KPMG pripomenula, že "existujú dva faktory ovplyvňujúce tempo platieb, a to ochota príjemcu uzatvoriť zmluvu, resp. rozbehnúť projekt a efektívnosť fungovania relevantných inštitúcií a procesov". Kríza mala rozhodujúci vplyv u prvého faktora. Mnohí príjemcovia totiž nedokázali získať vlastné peniaze pre svoj projekt a nemohli preto podpísať zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku z eurofondov. Pod spomalenie platobného procesu sa podpísala aj slabá efektívnosť administratívnych postupov.
V sledovanom období boli s príjemcami podpísané zmluvy o dotáciách v objeme 3,9 miliardy eur. Kontrahovaná suma na obyvateľa SR tak dosiahla 724 eur, čo bolo 4. najnižšie číslo v KSVE (za SR sa umiestnili Poľsko, Bulharsko a Rumunsko).
Kontrahovaná suma tvorila 27 % disponibilných zdrojov Bruselom pridelených na 7 rokov. To zaraďuje Slovensko na 6. miesto v KSVE. Hranicu 40 % v tomto ukazovateli prekročili Estónsko a Litva. Úroveň 26 %, čo je priemer EÚ (podiel pridelených peňazí pre uzavreté zmluvy o dotáciách), prevýšili Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko (26,53 %). Najnižšiu mieru kontrahovania malo Rumunsko.
Štáty platia viac
KSVE v reakcii na krízu prijímali zmierňujúce opatrenia, napr. zníženie administratívneho zaťaženia, zvýšenie národného financovania na kompenzáciu ťažkostí pri získavaní úverov a zjednodušenie podmienok hospodárskej súťaže.
Z hľadiska odvetvového smerovania eurofondov počas 7 rokov "45 % disponibilných prostriedkov z balíka 120 miliárd eur sa môže použiť na rozvoj dopravy, vidieka a rybolov". Medzi ďalšie vyťažené odvetvia, ktorých financovanie projektov podporujú eurofondy, je oblasť ľudských zdrojov, ekológie a hospodárstva. Naopak, najmenej pridelených peňazí sa ujde skvalitňovaniu zdravotnej starostlivosti.