Neznáma česká firma Rehlingen sa zapojila do slovenského mýta. Spolu s finančnou skupinou J&T má podiel v Ibertaxe.
BRATISLAVA. Kto všetko má v rukách zákazku na elektronické mýto za 852 miliónov eur? To je otázka, ktorú médiá kladú od vyhlásenia výsledkov tohto mega tendra. Jeho víťazom sa totiž stalo konzorcium s francúzskou firmou Sanef, ale aj s neznámou bratislavskou akciovkou Ibertax. Nazvali sa SanToll/Ibertax.
Keďže zodpovední o majiteľoch Ibertaxu zaryto mlčia, išli sme sa spýtať priamo šéfa prevádzkovateľa mýta firmy SkyToll a zároveň predsedu predstavenstva Ibertaxu, Mateja Okáliho. Našli sme ho predvčerom v kaviarni v Apollo Business Centre, v ktorom sídli aj SkyToll.
Elektronické mýto je plné záhad, píše Ivan Štulajter.
Kto sú akcionári Ibertaxu? – spýtali sme sa. „Nemám problém, aby sme to riešili, poprosím vás, pošlite tú otázku,“ zareagoval Okáli. Uprednostňuje vraj „štandardnú komunikáciu“ cez tlačové oddelenie firmy.
Register spomína Prahu
Lenže u hovorkyne SkyTollu Lenky Lendackej sme opäť nepochodili. „V septembri 2009 J&T verejne komunikovala nadobudnutie 10percentného podielu v spoločnosti Ibertax. V súčasnosti prebiehajú rokovania s ďalšími potenciálnymi záujemcami o vstup do Ibertaxu,“ povedala.
Právnik Marek Benedik hovorí, že nie je možné, aby zvyšných 90 percent akcií Ibertaxu nikto nevlastnil.
„Nominálna výška akcií musí zodpovedať výške základného imania a tie akcie musí niekto vlastniť,“ povedal. Prezradiť ostatných akcionárov nechcel ani hovorca J&T Maroš Sýkora. „Sme len v pozícii minoritného akcionára, takže toto nie je otázka na mňa,“ povedal.
Vybrali sme sa teda po najnovšie dokumenty z obchodného registra. Výsledok: zápisnica z valného zhromaždenia Ibertaxu z 12. februára tohto roku hovorí o dvoch akcionároch.
Okrem J&T Finance Group má podiel v bratislavskej „mýtnej“ akciovke aj firma Rehlingen, registrovaná v Česku. Vo svojich orgánoch má v podstate tých istých ľudí ako Ibertax.
Rehlingen zakladala firma Braxton Invest, neskôr načas vstúpila do nej ďalšia česká firma SOL prodejní či cyperská Doreen Management Limited. V SOLe pôsobí napríklad Jiří Fišer, ten je u nás vo firme Business Cooperation so sídlom na rovnakej bratislavskej adrese ako Ibertax.
Na tej istej adrese je aj firma Reffina. Predsedníčka jej predstavenstva Zuzana Herichová je konateľkou SOLu. Zuzana Herichová pôsobí aj vo firme Brexton Invest. Spolu s ňou je tam konateľkou Brenda Patricia Cocksedge, ktorá sa spomínala aj v kauze emisií.
Takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. No zatajenie Rehlingenu šéfom spoločnosti SkyToll, ktorý je v českom registri zapísaný ako podpredseda predstavenstva tejto firmy, je čudné.
Na doplňujúce otázky včera SkyToll neodpovedal. Neprehľadná vlastnícka štruktúra Ibertaxu môže byť preto len krytím skutočných hráčov v pozadí.
Podozrenie, že v mýte sú zaangažovaní mecenáši Smeru, však nie je jediný problém. Od spustenia mýta sa totiž núka iná otázka: Funguje vôbec, ako má?
Efektivita je vo vzduchu
Odpoveď dáva takzvaná efektivita výberu mýta. Tá hovorí, koľko mýtny systém zachytí áut na spoplatnených cestách. Aj tu sme narazili na mlčanie. Národná diaľničná spoločnosť len opakuje, že tento parameter sa hodnotí na „polročnej báze“.
Zistili sme však, že štátna diaľničná firma dostáva informácie o efektivite výberu aj priebežne. Keď sme sa teda pýtali na ne, dostali sme opäť nič nehovoriacu odpoveď. Vraj za to môže zmluva.
Ako úspešne mýto funguje, je otázkou najmä v tomto období. SkyToll sa totiž súdi s kľúčovým dodávateľom technológie nórskou Q–free. Vymáha od nej škodu. Ako vznikla táto škoda a aká je jej výška, SkyToll ako žalobca odmieta zverejniť.
Čo sľúbili: Vláda zavedie spoplatnenie vybranej cestnej infraštruktúry formou elektronického výberu mýta.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Výber poplatkov za používanie diaľnic a vybraných ciest pomocou elektronického mýta zohľadňuje intenzitu ich využívania presnejšie ako diaľničné známky. Viedol by teda k ich efektívnejšej stavbe i využívaniu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Elektronické mýto funguje od 1.1.2010, jeho spustenie však sprevádzali technické a organizačné problémy spolu s rozsiahlymi protestami dopravcov. Vláda v reakcii na blokovanie ciest kamionistami v januári aj februári odložila spoplatnenie ciest prvej triedy.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO