BRATISLAVA. Európska komisia do konca tohto týždňa neoznámi svoje konečné stanovisko k výstavbe diaľnice D1 me dzi Martinom a Prešovom v dĺžke 75 kilometrov prostredníctvom 1. balíka PPP. Pre štvrtkové vydanie denníka Sme to potvrdila Monica Westerénová z tlačového oddelenia eurokomisára pre životné prostredie. V piatok 11. júna uplynie ďalší termín, dokedy mal byť 1. balík PPP finančne uzatvorený. Súhlas Bruselu je podľa denníka pritom kľúčový. Bez neho totiž Európska investičná banka (EIB) nepožičia potrebnú 1 mld. eur. Európska komisia zisťuje, či ministerstvo dopravy pri diaľničnom projekte dostatočne dbalo na ochranu prírody. Jeden z piatich úsekov diaľnice Turany - Hubová totiž vedie cez chránené územia Malej a Veľkej Fatry.
Na diaľničný projekt má poskytnúť zhruba 2 mld. eur až 2,5 mld. eur spolu 17 komerčných bánk, ako aj EIB a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Úver Európskej investičnej banky za 1 mld. eur má byť zabezpečený štátnou garanciou do výšky 700 mil. eur, EBRD má poskytnúť 250 mil. eur. Počas 30 rokov má štát koncesionárskej spoločnosti Slovenské diaľnice splatiť postupne predbežne 9,1 mld. eur.
"Európska komisia má pochybnosti o tom, ako diaľnica zasiahne do životného prostredia," píše ďalej Sme. Namiesto stavby tunela Korbeľka, čo navrhujú ochranári, má úsek Turany - Hubová viesť po povrchu. Westerénová informovala, že dokumenty zo slovenskej strany prišli do Bruselu v utorok. Podľa nej nie je jasné, aký bude mať cesta dopad na rôzne ekosystémy, alebo či budú mať zmierňujúce opatrenia efekt. Zástupcovia komisie v súčasnosti diskutujú s predstaviteľmi ministerstva dopravy, aby pomohli našim orgánom podať komplexnú informáciu, ktorú Brusel žiada. Zástupcovia rezortu dopravy sa majú na budúci týždeň stretnúť aj s ľuďmi, ktorých sťažnosti stopli peniaze na diaľnicu.
Vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer pre Sme potvrdil, že určité rokovania už prebehli a ďalšie sa chystajú. Posledné materiály, ktoré ochranári očakávali od ministerstva, dostali v stredu večer. "Požiadavkou ministerstva dopravy je, aby sme sa k tomu vyjadrili do piatku. Všeobecne pri posudzovaní vedeckých podkladov a recenziách trvá takáto práca dva až tri týždne," uviedol Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
"Platí, že sme schopní rozhodnúť vo veci v momente, keď máme kompletné podklady. Bez toho nie sme schopní sa pohnúť," dodal pre Sme Ladislav Miko z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO