Agentúrnu správu sme o 18:07 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Až 20 rokov si možno niekto odsedí za kauzu emisie. A nemusí to byť len bývalý minister, ale aj niekto, kto sa pohyboval na strane kupca slovenských emisných kvót.
Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii totiž začal trestné stíhanie vo veci trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka bol v tejto súvislosti v apríli na Cypre. Hovoril tam s kompetentnými o sprístupnení účtov firiem z emisnej kauzy, ktoré majú na polostrove domicil. Čo sa mu tam podarilo vybaviť, nechcel povedať.
Vyjadrovať sa bližšie k vyšetrovaniu nechcel ani šéf Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar. „Čo sme chceli, sme zverejnili v Hospodárskych novinách,“ povedala Trnkova hovorkyňa Svetlana Močková.
Bilas: Nič sme nespravili
Zjednodušene povedané, polícia začala vyšetrovať pranie špinavých peňazí. Najskôr však musí dokázať, že bol pri kúpe slovenských emisných kreditov spáchaný trestný čin.
Bývalý projektový manažér Interblue Group Rastislav Bilas niečo také odmieta: „Trestné stíhanie vo veci trestného činu legalizácie príjmu z tresnej činnosti predpokladá taký drobný detail. A to, že by sa nejaký tresný čin musel stať! Ja o žiadnom neviem.“
Bilas dodáva, že on aj ďalší aktéri, ktorých však nemenoval, išli dobrovoľne pred vyšetrovateľa a „predložili všetky dokumenty o predmetných transakciách, kde nechýba zdokumentovanie ani jediného eura. Niet k tomu viac čo dodať“.
Bilas na potvrdenie svojich slov poslal aj vyjadrenie švajčiarskej stavovskej organizácie, ktorá kontroluje dodržiavanie zákona proti praniu špinavých peňazí. To mu len pred niekoľkými dňami podľa emailovej histórie poslala pôvodná konateľka Interblue Group Jana Lütken.
„Kontrolná organizácia dospela k záveru, že všetky povinnosti našej spoločnosti (poznámka redakcie, ide o Onyx Trust) ako finančného sprostredkovateľa, pokiaľ ide o švajčiarske zákony, boli splnené. Prešetrovanie bude preto uzavreté,“ píše v emaile Lütken s tým, že informáciu posunie aj švajčiarskej banke Bär, cez ktorú išli peniaze z predaja emisií.
Zdá sa však, že tento švajčiarsky kontrolný orgán vychádzal z neúplných informácií. Hovorí totiž, že sa prípad nevyšetruje ako korupcia, sprenevera, podvod a podobne. Ako pranie špinavých peňazí sa však vyšetruje v samotnom Švajčiarsku a na Slovensku sa dosiaľ vyšetroval ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Priznali kupca
V dokumente, ktorý Bilas poslal, je vyčíslený aj hrubý zisk Interblue Group. Firma zarobila na kúpe 15 miliónov ton slovenských emisií AAU 47,25 milióna eur. Firma Interblue Group totiž jednu tonu emisií kúpila od ministerstva životného prostredia za 5,05 eura. Ďalej ju však už predávala za 8,2 eura. Kupcom bola japonská firma Asuka Green Investment z Tokia.
Slovensko zarobilo na emisiách 75,75 milióna eur. Z toho 71 miliónov išlo na zatepľovanie. Skoro 50 miliónov eur je suma, o ktorú Slovensko takto prišlo.
Premiér Robert Fico (Smer) emisný obchod dlhodobo obhajoval. A hoci zobral ministerstvo životného prostredia SNS, ani jeho minister Jozef Medveď (nominant strany Smer) zatiaľ kauzu nedoriešil, hoci to sľuboval. Minulý týždeň oznámil, že do volieb Slovensko od Interblue Group nezíska 15miliónový bonus.
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
