BRATISLAVA. Napadli ste podmienky výberového konania v rokoch 2005 a 2006? Aj na túto otázku odpovedali v stredu na súdnom pojednávaní zástupcovia dvoch firiem, ktoré vlani v máji neuspeli v tendri na záchranky.
Súd vo svojich otázkach narážal na to, že firmy, ktoré žalovali ministerstvo zdravotníctva za podmienky vlaňajšieho tendra tak neurobili aj pred štyrmi rokmi, keď v tendri uspeli. Podmienky výberového konania boli podobné.
Kto podal žalobu
- Emergency medical service – EMS, s. r. o., Poprad
- International rescue systém, s. r. o., Bratislava
- RC&T, s. r. o., Detva
- Rescue Systém, s. r. o., Žilina
- RZP, a. s., Trenčín
- Urgent, s. r. o., Levice
- Záchranná zdravotná služba SR, a. s., Bratislava
- ZZS Kysuce, s. r. o., Čadca
Krajský súd v Bratislave pojednávanie odročil. Vo štvrtok by mal rozhodnúť, či ministerstvo zdravotníctva postupovalo v prvom kole výberového konania na záchranky v súlade so zákonom.
Osem bývalých prevádzkovateľov sídiel záchrannej zdravotnej služby, ktoré podali žalobu, si to nemyslí. Firmy tvrdia, že prvé kolo výberového konania v máji 2009, ako aj jeho podmienky, neboli v súlade so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Tvrdia, že ministerstvo im neumožnilo nazrieť do úplného spisového materiálu a doteraz nevedia, prečo v tendri neuspeli. Z toho, čo ministerstvo zverejnilo, je zrejmé iba poradie uchádzačov a počet bodov, ktoré od komisie dostali. No ako komisia prideľovala body, doteraz nevedia.
Firmy preto cez žalobu žiadajú, aby ministerstvo pokračovalo v pôvodnom výberovom konaní a ešte raz prehodnotilo všetky žiadosti v súlade so zákonom.
Situácia po tendri
Konateľ jedného z neúspešných uchádzačov Michal Bahelka poukázal na absurdnosť situácie na príklade ambulancie v Starej Turej. Stanica, ktorú prevádzkovala jeho spoločnosť, prešla v týchto dňoch k novému poskytovateľovi. Ten však využíva aj ich personál a dokonca aj sanitku.
„Podarilo sa nám predať jednu sanitku do Čiech, ale následne ju česká firma predala spoločnosti, ktorá bola vo výberovom konaní ministra Rašiho úspešná a dnes prevádzkuje záchrannú službu v Starej Turej,“ povedal novinárom Bahelka. Pýta sa teda, ako preukázali, že majú dostatočné materiálne či finančné zabezpečenie, čo bola podmienka tendra.
Právny zástupca ministerstva zdravotníctva na pojednávaní všetky obvinenia odmietol. Vyhlásil, že ministerstvo neporušilo žiadnu právnu normu. Povedal aj to, že záchranky mali počítať s možnosťou, že o licencie prídu, keďže tie boli prideľované iba na štyri roky. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
„Zatiaľ nepoznáme výsledok. Z procesnej stránky prebehlo pojednávanie korektne. Uvidíme, či bude aj korektné rozhodnutie,“ povedal právny zástupca žalujúcej strany Marek Benedik. Ak neuspejú, chcú sa odvolať.
Spolu 270 staníc
Súd sa na stredajšom pojednávaní zaujímal nielen o to, či žalujúce firmy napadli podmienky aj za Dzurindovej vlády, ale aj o to, kedy namietali podmienky výberového konania z mája 2009. Teda či pred alebo po tom, ako v ňom neuspeli.
„Do istej miery ma prekvapili otázky členov senátu. Podľa môjho názoru meritum veci leží úplne inde. Otvorene povedané, sú to argumenty ministerstva zdravotníctva,“ povedal Benedik. Ministerstvo sa totiž bráni, že podmienky tendra boli rovnaké aj v roku 2004 či 2005. „Ale to je z právneho hľadiska úplne irelevantné,“ povedal Benedik.
Ministerstvo zdravotníctva uskutočnilo celkom tri výberové kolá, v ktorých sa rozdeľovalo 270 staníc. Presne 90 z nich bude prevádzkovať Falck Záchranná, a. s., Košice.
Niektorí neúspešní uchádzači už podali žaloby aj po výsledkoch druhého kola a pripravujú ďalšie po ukončení rozkladového konania tretieho kola.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO