Koncesionár: Najväčším PPP hráčom je Slovensko

Možnosť stavať na cudzom bola prejavom politickej vôle. Vláda tak chcela k PPP projektom pritiahnuť zahraničných investorov. Hovorí šéf konzorcia, ktoré stavia PPP cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

ERIC DELOBEL pochádza z francúzskeho mesta Nantes. Na vysokej škole École Spéciale des Travaux Public v Paríži vyštudoval odbor pozemných, cestných stavieb a verejnej infraštruktúry. Neskôr študoval aj podnikový manažment. Pôsobil v stavebných firmách(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Možnosť stavať na cudzom bola prejavom politickej vôle. Vláda tak chcela k PPP projektom pritiahnuť zahraničných investorov. Hovorí šéf konzorcia Granvia, ktoré stavia PPP cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, ERIC DELOBEL.

Rýchlostná cesta R1 mala pôvodne stáť 1,5 miliardy eur. Nakoniec to skončilo na úrovni o asi 300 miliónov eur vyššej.

„Verejná súťaž bola vypísaná vládou v máji roku 2008. Medzi týmto dátumom a augustom 2009, keď sme dosiahli finančné uzatvorenie, sa stala jedna vážna vec – vypukla svetová kríza. Priniesla veľké zmeny na finančných trhoch, kde sa zvýšili úrokové sadzby a poklesla likvidita. To je dôvod, prečo sa cena zvýšila.“

Kríza by tu bola, či by to staval sám štát alebo Granvia. Toto je prvý projekt, ktorý má určenú konečnú cenu, čiže môže odkryť tajomstvo, či je PPP pre nás výhodnejšie, než keby to staval štát. Ak áno, prečo?

„Ak by tento projekt PPP nebol opodstatnený pre slovenskú vládu, tak by v tomto období nebol schválený.“

Aké sú konkrétne benefity pre štát z vášho pohľadu?

„Príjmy, ktoré naša firma získa z tohto projektu po sprevádzkovaní cesty, priamo závisia od kvality služieb, ktoré vybudujeme pre užívateľov cesty v zmysle jej bezpečnosti a pohodlnosti. Ak neurobíme túto stavbu kvalitne, tak naše príjmy budú nižšie. To je garancia kvality.“

Čiže, keby to staval sám štát, tak seba sankcionovať nebude.

„Presne tak.“

Aké sú detaily sankčného mechanizmu?

„Sankcie sa budú uplatňovať vo fáze prevádzkovania cesty, ak bude potrebné cestu opraviť a bude uzavretý nejaký úsek na nejaký dlhší čas, ako je v zmluve, zníži sa nám ročný poplatok zo strany štátu. Kvalita výstavby sa napríklad kontroluje už teraz, je tu nezávislý stavebný dozor, komunikuje s vládou a s nami.“

Čo sa týka sankcií, momentálne je to práve naopak. Konzorcium Granvia si podľa medializovaných informácií nárokuje zmluvné pokuty pre archeologické nálezy. Koľko to je?

„Archeologické nálezy patria do kategórie potenciálnych „kompenzačných“ udalostí v prípade, že presahujú rozsah uvedený v zmluve. Keďže archeológia má v tomto prípade vždy prednosť, svojou podstatou môže narušiť alebo zbrzdí stavbu o dlhší čas, ako sa pôvodne predpokladalo. Teraz dokončujeme podrobnú správu, aby sme stanovili finančné dopady a vplyv na termíny.“

V súčasnosti už sú to vyššie náklady, než s akými sa počítalo v zmluve? Koľko si budete nárokovať?

„Pracujeme na podrobnej analýze, ale v každom prípade vzhľadom na podmienky zmluvy nemôžeme poskytovať tento typ informácií.“

Povedali ste, že výhodou PPP oproti klasickému stavaniu ciest cez rozpočet a eurofondy je dôraz na kvalitu, ktorá je vymožiteľná. Tým zároveň hovoríte, že je to drahšie, ako keby to robil sám štát?

„Treba porovnávať, čo je porovnateľné. Cena zahŕňa štyri zložky - projekciu, výstavbu, financovanie a prevádzkovanie počas 30 rokov. Ak by si to mal štát zabezpečovať sám na svoje náklady, nie som si istý, či by ho to vyšlo menej ako PPP. Myslím si, že to určite nevyjde drahšie než tradičný model výstavby. Okrem toho, štát začne platiť až po uvedení cesty do prevádzky. Prakticky celé riziko výstavby, vrátane rizík financovania projektu, neznáša štát, ale koncesionár. Jednoducho povedané – štát začne platiť, až keď je úplne všetko hotové.“

V zabezpečení financovania vám však štát aktívne pomáhal. Koľko ste za to zľavili z ceny?

„Je ťažké povedať nejaké konkrétne číslo. Dôležité bolo, že súkromné banky, ktoré financujú tento projekt, si vybudovali dôveru k nám a v partnerstvo, ktoré sme nadviazali so slovenskou vládou. Banky, aby niečo financovali, si v dnešných časoch musia byť isté a my sme ich presvedčili. Preto sa projekt podarilo finančne uzatvoriť a Európska banka pre obnovu a rozvoj nám poskytla 200 miliónov eur. Je v tom dokopy trinásť bánk, ktoré sme museli presvedčiť.“

Neznevýhodnil štát svoju pozíciu vo vyjednávaní s bankami už len tým, že verejne propagoval, ako veľmi mu na projekte záleží, takže banky mohli viac tlačiť na cenu?

„Je pravdou, že vláda deklarovala odhodlanie ísť cestou PPP. V rokovaniach však bola veľmi tvrdá. Najviac sa to prejavilo pri požiadavke bánk na takzvaný underpinning, teda štátnu záruku za pôžičky, ktoré banky poskytnú koncesionárovi. Napriek tomu, že banky túto požiadavku aj na základe čerstvých príkladov z iných krajín vytrvalo nastoľovali, vláda neustúpila a dokonca bola ochotná celý projekt odrezať. Na Slovensku sa o tom veľa nehovorí, ale mnohé európske vlády v tomto období pri dojednávaní financovania PPP projektov s underpinningom súhlasili a bankám ustúpili. Slovenská vláda odolala.“

Povedali ste, porovnávajme porovnateľné. Vieme porovnať konkrétny PPP projekt v nejakej inej krajine uzavretý v čase krízy?

„Ťažko sa hľadajú porovnateľné podmienky, ale rád by som spomenul pozitívnu udalosť, ktorá vypovedá o kvalite a výhodnosti tohto projektu. Náš projekt získal v Londýne prestížnu cenu Project Finance International Award, ktorú každoročne v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters udeľuje časopis Project Finance International. Získali sme cenu „Infraštruktúrna udalosť roka“, pričom komisia expertov v tejto kategórii posudzuje najmä celkovú kvalitu projektu, mieru pozitívnych vplyvov na miestnu ekonomiku a spôsob financovania.“

Stále to vyzerá tak, že nikto nevie presne povedať, či PPP je alebo nie je výhodnejšie. Preto sa vrátim k argumentácii ministerstva dopravy, ktoré tvrdí, že prínosy z PPP projektov vychádzajú z rýchlejšieho budovania ciest. Čas sa od uzatvorenia zmluvy na R1 sa natiahol. Je to už rok. Je tam ešte stále tá výhoda?

„Z čoho vychádzate? Hovoril som, že verejná súťaž bola vypísaná v máji 2008 a prvý úsek, ktorý odovzdáme do prevádzky, bude v júli 2011, čo je dosť rýchlo.“

Istý čas trvalo aj to, kým došlo k finančnému uzatvoreniu.

„Za tri mesiace sme získali potrebných 1,2 miliardy eur. Hoci pôvodne bolo finančné uzavretie projektu plánované na začiatok leta 2009, podarilo sa nám zvládnuť hlboké zmeny na finančných trhoch a minimalizovať oddialenie finančného uzavretia len na niekoľko týždňov.“

Čo obsahuje 1,2 miliardy eur?

„Objem investícií je 1,2 miliardy eur, z toho 900 miliónov eur ide na zamestnanosť na Slovensku, lebo to je cena prípravy projektu a samotnej výstavby. Teraz s pekným počasím tam bude pracovať predpokladám 2500 až 3000 ľudí. Ďalšia dôležitá vec je, že je to momentálne najväčšia stavba na Slovensku.“

Čo je ďalej zahrnuté v 1,2 miliardy?

„Okrem tých 900 miliónov sú to náklady na financovanie, koncepciu a všetky ostatné náklady na projekt.“

Za cestu počas 30 rokov štát zaplatí vyše 3,7 miliardy eur. Čo všetko je v tejto sume zahrnuté?

„Jednak sú to úroky, ale potom aj inflácia a zvyšovanie cien za 30 rokov, to je dlhý čas.“

Vláda súkromným diaľniciam významne vychádzala v ústrety – menil sa napríklad zákon o verejnom obstarávaní. Je to bežný postup v Európe, alebo sme niečím špecifickí?

„Neviem, či je Slovensko špecifické, ale takýto typ projektu určite nemôže vzniknúť, ak nie je politická vôľa.“

Vláda bola dokonca taká ústretová, že bol prijatý zákon o mimoriadnych jednorazových opatreniach. Ten umožňuje stavať aj na cudzom. Už ste sa niekde s niečím takým stretli?

„Toto opatrenie je dôkazom politickej vôle ísť cestou projektov PPP a pritiahnuť týmto spôsobom zahraničných investorov. Nie všade je to tak, ako na Slovensku, ale princíp je ten istý. Každý PPP projekt je aj o delení rizík a zodpovedností medzi koncesionárom a vládou.“

Hovoríte, že nie všade, v ktorých krajinách ste sa s tým stretli?

„Pokiaľ ide o PPP model, aj ďalšie krajiny sa rozhodli ísť touto cestou. Napríklad Nemecko. V strednej a východnej Európe je momentálne najväčším PPP hráčom Slovensko. A je to aj trochu paradox, že najmenšia krajina v tomto regióne podpísala v roku 2009 najväčší projekt, ale možno je to príznačné pre túto krajinu.“

V Nemecku to naozaj funguje tak, že sú určité stavby, pre ktoré platí, že sa môžu stavať aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené?

„Samozrejme, že nie. Ja hovorím iba o tom, že v rámci deľby kompetencií medzi koncesionára a štát, je štát tým, kto musí zabezpečiť záležitosti týkajúce sa pozemkov. Proces vyvlastňovania nemôžeme ako koncesionár nijako ovplyvniť, pretože na to nemáme právo ani moc. Aj v Grécku sa napríklad o majetkové vyrovnanie stará štát.“

Máte v praxi problémy pri výstavbe cesty s ľuďmi, ktorí nesúhlasia so stavbou na svojom pozemku?

„Tieto problémy neriešime my, ale štát, ktorý musí s vlastníkmi rokovať, pričom dĺžka a ťažkosť tohto procesu závisí od konkrétneho prípadu. Pokiaľ viem, sú to normálne rokovania a nič mimoriadne sa tam neodohráva.“

Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005


„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 158
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 710
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 336
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 153
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 095
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 249
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 071
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 823
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 958

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Ficovi sa myšlienka trinásteho platu páči, bude o nej diskutovať

Šéf koaličnej SNS a parlamentu Andrej Danko chce firmám nakázať, aby zamestnancom vyplácali plat navyše.

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojujú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Trump zrušil Obamov zákaz ťažiť ropu pri pobrežiach

Obama krátko pred svojím odchodom z funkcie zakázal ťažbu pre ochranu životného prostredia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop