SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Koncesionár: Najväčším PPP hráčom je Slovensko

Možnosť stavať na cudzom bola prejavom politickej vôle. Vláda tak chcela k PPP projektom pritiahnuť zahraničných investorov. Hovorí šéf konzorcia, ktoré stavia PPP cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

ERIC DELOBEL pochádza z francúzskeho mesta Nantes. Na vysokej škole École Spéciale des Travaux Public v Paríži vyštudoval odbor pozemných, cestných stavieb a verejnej infraštruktúry. Neskôr študoval aj podnikový manažment. Pôsobil v stavebných firmáchERIC DELOBEL pochádza z francúzskeho mesta Nantes. Na vysokej škole École Spéciale des Travaux Public v Paríži vyštudoval odbor pozemných, cestných stavieb a verejnej infraštruktúry. Neskôr študoval aj podnikový manažment. Pôsobil v stavebných firmách (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Možnosť stavať na cudzom bola prejavom politickej vôle. Vláda tak chcela k PPP projektom pritiahnuť zahraničných investorov. Hovorí šéf konzorcia Granvia, ktoré stavia PPP cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, ERIC DELOBEL.

Rýchlostná cesta R1 mala pôvodne stáť 1,5 miliardy eur. Nakoniec to skončilo na úrovni o asi 300 miliónov eur vyššej.

„Verejná súťaž bola vypísaná vládou v máji roku 2008. Medzi týmto dátumom a augustom 2009, keď sme dosiahli finančné uzatvorenie, sa stala jedna vážna vec – vypukla svetová kríza. Priniesla veľké zmeny na finančných trhoch, kde sa zvýšili úrokové sadzby a poklesla likvidita. To je dôvod, prečo sa cena zvýšila.“

Kríza by tu bola, či by to staval sám štát alebo Granvia. Toto je prvý projekt, ktorý má určenú konečnú cenu, čiže môže odkryť tajomstvo, či je PPP pre nás výhodnejšie, než keby to staval štát. Ak áno, prečo?

„Ak by tento projekt PPP nebol opodstatnený pre slovenskú vládu, tak by v tomto období nebol schválený.“

Aké sú konkrétne benefity pre štát z vášho pohľadu?

„Príjmy, ktoré naša firma získa z tohto projektu po sprevádzkovaní cesty, priamo závisia od kvality služieb, ktoré vybudujeme pre užívateľov cesty v zmysle jej bezpečnosti a pohodlnosti. Ak neurobíme túto stavbu kvalitne, tak naše príjmy budú nižšie. To je garancia kvality.“

Čiže, keby to staval sám štát, tak seba sankcionovať nebude.

„Presne tak.“

Aké sú detaily sankčného mechanizmu?

„Sankcie sa budú uplatňovať vo fáze prevádzkovania cesty, ak bude potrebné cestu opraviť a bude uzavretý nejaký úsek na nejaký dlhší čas, ako je v zmluve, zníži sa nám ročný poplatok zo strany štátu. Kvalita výstavby sa napríklad kontroluje už teraz, je tu nezávislý stavebný dozor, komunikuje s vládou a s nami.“

Čo sa týka sankcií, momentálne je to práve naopak. Konzorcium Granvia si podľa medializovaných informácií nárokuje zmluvné pokuty pre archeologické nálezy. Koľko to je?

„Archeologické nálezy patria do kategórie potenciálnych „kompenzačných“ udalostí v prípade, že presahujú rozsah uvedený v zmluve. Keďže archeológia má v tomto prípade vždy prednosť, svojou podstatou môže narušiť alebo zbrzdí stavbu o dlhší čas, ako sa pôvodne predpokladalo. Teraz dokončujeme podrobnú správu, aby sme stanovili finančné dopady a vplyv na termíny.“

V súčasnosti už sú to vyššie náklady, než s akými sa počítalo v zmluve? Koľko si budete nárokovať?

„Pracujeme na podrobnej analýze, ale v každom prípade vzhľadom na podmienky zmluvy nemôžeme poskytovať tento typ informácií.“

Povedali ste, že výhodou PPP oproti klasickému stavaniu ciest cez rozpočet a eurofondy je dôraz na kvalitu, ktorá je vymožiteľná. Tým zároveň hovoríte, že je to drahšie, ako keby to robil sám štát?

„Treba porovnávať, čo je porovnateľné. Cena zahŕňa štyri zložky - projekciu, výstavbu, financovanie a prevádzkovanie počas 30 rokov. Ak by si to mal štát zabezpečovať sám na svoje náklady, nie som si istý, či by ho to vyšlo menej ako PPP. Myslím si, že to určite nevyjde drahšie než tradičný model výstavby. Okrem toho, štát začne platiť až po uvedení cesty do prevádzky. Prakticky celé riziko výstavby, vrátane rizík financovania projektu, neznáša štát, ale koncesionár. Jednoducho povedané – štát začne platiť, až keď je úplne všetko hotové.“

V zabezpečení financovania vám však štát aktívne pomáhal. Koľko ste za to zľavili z ceny?

„Je ťažké povedať nejaké konkrétne číslo. Dôležité bolo, že súkromné banky, ktoré financujú tento projekt, si vybudovali dôveru k nám a v partnerstvo, ktoré sme nadviazali so slovenskou vládou. Banky, aby niečo financovali, si v dnešných časoch musia byť isté a my sme ich presvedčili. Preto sa projekt podarilo finančne uzatvoriť a Európska banka pre obnovu a rozvoj nám poskytla 200 miliónov eur. Je v tom dokopy trinásť bánk, ktoré sme museli presvedčiť.“

Neznevýhodnil štát svoju pozíciu vo vyjednávaní s bankami už len tým, že verejne propagoval, ako veľmi mu na projekte záleží, takže banky mohli viac tlačiť na cenu?

„Je pravdou, že vláda deklarovala odhodlanie ísť cestou PPP. V rokovaniach však bola veľmi tvrdá. Najviac sa to prejavilo pri požiadavke bánk na takzvaný underpinning, teda štátnu záruku za pôžičky, ktoré banky poskytnú koncesionárovi. Napriek tomu, že banky túto požiadavku aj na základe čerstvých príkladov z iných krajín vytrvalo nastoľovali, vláda neustúpila a dokonca bola ochotná celý projekt odrezať. Na Slovensku sa o tom veľa nehovorí, ale mnohé európske vlády v tomto období pri dojednávaní financovania PPP projektov s underpinningom súhlasili a bankám ustúpili. Slovenská vláda odolala.“

Povedali ste, porovnávajme porovnateľné. Vieme porovnať konkrétny PPP projekt v nejakej inej krajine uzavretý v čase krízy?

„Ťažko sa hľadajú porovnateľné podmienky, ale rád by som spomenul pozitívnu udalosť, ktorá vypovedá o kvalite a výhodnosti tohto projektu. Náš projekt získal v Londýne prestížnu cenu Project Finance International Award, ktorú každoročne v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters udeľuje časopis Project Finance International. Získali sme cenu „Infraštruktúrna udalosť roka“, pričom komisia expertov v tejto kategórii posudzuje najmä celkovú kvalitu projektu, mieru pozitívnych vplyvov na miestnu ekonomiku a spôsob financovania.“

Stále to vyzerá tak, že nikto nevie presne povedať, či PPP je alebo nie je výhodnejšie. Preto sa vrátim k argumentácii ministerstva dopravy, ktoré tvrdí, že prínosy z PPP projektov vychádzajú z rýchlejšieho budovania ciest. Čas sa od uzatvorenia zmluvy na R1 sa natiahol. Je to už rok. Je tam ešte stále tá výhoda?

„Z čoho vychádzate? Hovoril som, že verejná súťaž bola vypísaná v máji 2008 a prvý úsek, ktorý odovzdáme do prevádzky, bude v júli 2011, čo je dosť rýchlo.“

Istý čas trvalo aj to, kým došlo k finančnému uzatvoreniu.

„Za tri mesiace sme získali potrebných 1,2 miliardy eur. Hoci pôvodne bolo finančné uzavretie projektu plánované na začiatok leta 2009, podarilo sa nám zvládnuť hlboké zmeny na finančných trhoch a minimalizovať oddialenie finančného uzavretia len na niekoľko týždňov.“

Čo obsahuje 1,2 miliardy eur?

„Objem investícií je 1,2 miliardy eur, z toho 900 miliónov eur ide na zamestnanosť na Slovensku, lebo to je cena prípravy projektu a samotnej výstavby. Teraz s pekným počasím tam bude pracovať predpokladám 2500 až 3000 ľudí. Ďalšia dôležitá vec je, že je to momentálne najväčšia stavba na Slovensku.“

Čo je ďalej zahrnuté v 1,2 miliardy?

„Okrem tých 900 miliónov sú to náklady na financovanie, koncepciu a všetky ostatné náklady na projekt.“

Za cestu počas 30 rokov štát zaplatí vyše 3,7 miliardy eur. Čo všetko je v tejto sume zahrnuté?

„Jednak sú to úroky, ale potom aj inflácia a zvyšovanie cien za 30 rokov, to je dlhý čas.“

Vláda súkromným diaľniciam významne vychádzala v ústrety – menil sa napríklad zákon o verejnom obstarávaní. Je to bežný postup v Európe, alebo sme niečím špecifickí?

„Neviem, či je Slovensko špecifické, ale takýto typ projektu určite nemôže vzniknúť, ak nie je politická vôľa.“

Vláda bola dokonca taká ústretová, že bol prijatý zákon o mimoriadnych jednorazových opatreniach. Ten umožňuje stavať aj na cudzom. Už ste sa niekde s niečím takým stretli?

„Toto opatrenie je dôkazom politickej vôle ísť cestou projektov PPP a pritiahnuť týmto spôsobom zahraničných investorov. Nie všade je to tak, ako na Slovensku, ale princíp je ten istý. Každý PPP projekt je aj o delení rizík a zodpovedností medzi koncesionárom a vládou.“

Hovoríte, že nie všade, v ktorých krajinách ste sa s tým stretli?

„Pokiaľ ide o PPP model, aj ďalšie krajiny sa rozhodli ísť touto cestou. Napríklad Nemecko. V strednej a východnej Európe je momentálne najväčším PPP hráčom Slovensko. A je to aj trochu paradox, že najmenšia krajina v tomto regióne podpísala v roku 2009 najväčší projekt, ale možno je to príznačné pre túto krajinu.“

V Nemecku to naozaj funguje tak, že sú určité stavby, pre ktoré platí, že sa môžu stavať aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené?

„Samozrejme, že nie. Ja hovorím iba o tom, že v rámci deľby kompetencií medzi koncesionára a štát, je štát tým, kto musí zabezpečiť záležitosti týkajúce sa pozemkov. Proces vyvlastňovania nemôžeme ako koncesionár nijako ovplyvniť, pretože na to nemáme právo ani moc. Aj v Grécku sa napríklad o majetkové vyrovnanie stará štát.“

Máte v praxi problémy pri výstavbe cesty s ľuďmi, ktorí nesúhlasia so stavbou na svojom pozemku?

„Tieto problémy neriešime my, ale štát, ktorý musí s vlastníkmi rokovať, pričom dĺžka a ťažkosť tohto procesu závisí od konkrétneho prípadu. Pokiaľ viem, sú to normálne rokovania a nič mimoriadne sa tam neodohráva.“

Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005


„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Bývanie v meste predlžuje život
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  6. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Slovenská výskumníčka odhaľuje tajomstvá starovekého Egypta
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  2. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  3. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Slovenská výskumníčka odhaľuje tajomstvá starovekého Egypta
  8. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  9. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  10. Bývanie v meste predlžuje život
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 694
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 19 199
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 305
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 739
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 335
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 266
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 853
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 596
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 475
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 6 850
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Počet hospitalizácií neklesá, koronavírus má aj Marián Kuffa (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Minister Marek Krajčí.
Pavol Rusko na procese v kauze prípravy vraždy Sylvie Klaus-Volzovej.

Vedci zistili, koľko pohybu vynuluje celodenné sedenie

Čokoľvek je lepšie, ako nerobiť nič.

Paula Moltzanová (v popredí) bola senzáciou paralelného obrovského slalomu v Lechu.
Cynická obluda

Matovič vo vlastnej pasci

Igor s koaličnými partnermi sa vybrali spraviť si pracovné stretko do nemocnice za parťákom Borisom.

Neprehliadnite tiež

Národná banka odhaduje schodok verejných financií na necelých desať percent

Verejný sektor zaznamená najvyšší ročný rozdiel medzi očakávaniami a realitou.

Budova Slovenskej národnej banky.

Lyžiarska sezóna by mohla začať neskôr, zväz hovorí o veľkých stratách

Najdôležitejšie obdobie zimnej sezóny je od Vianoc do Troch kráľov, reaguje zväz.

Ilustračné foto.

Ministerstvo stále pracuje na zriadení agentúry pre cestovný ruch

ZMOS apeluje na premiéra, aby vláda urobila včas kroky k spusteniu agentúry od 1. januára.

Turista surfuje po internete na bratislavskom námestí. Náhodných okoloidúcich bezplatný internet teší, obyvatelia ho však vo svete využívajú veľmi málo.

Europoslanci chcú otvorenú diskusiu o národnom pláne obnovy

Eurokomisia trvá na modernizácii ekonomík cez digitalizáciu a ekologizáciu spoločnosti.

Martin Hojsík.