BRUSEL, BRATISLAVA. Na dramatické zasadnutia a niekoľkohodinové tvrdé rokovania je Brusel zvyknutý. Piatkový mimoriadny summit krajín eurozóny bol iný. Prvýkrát od zavedenia eura pred jedenástimi rokmi bolo cítiť v európskych inštitúciách paniku.
Namiesto dvoch hodín rokovali lídri eurozóny vrátane premiéra Roberta Fica viac ako štyri hodiny. Finančná pomoc Grécku bola najmenej spornou témou. Lídri sprísňovali rozpočtové pravidlá únie a schválili myšlienku záchranného mechanizmu, akéhosi európskeho Medzinárodného menového fondu. Ten má zabrániť ďalším gréckym krízam. Detaily včera doťahovali ministri financií eurozóny.
Najväčšia reforma od eura
Európsky záchranný mechanizmus bude najvýznamnejšou reformou menovej únie od zavedenia eura. Má sa viazať na článok Lisabonskej zmluvy o tom, že únia poskytne finančnú pomoc ohrozenému štátu za pomoci všetkých inštitúcií, teda aj Európskej centrálnej banky. Platí to aj pre nečlenov eurozóny, momentálne má problémy Rumunsko, Maďarsko a Lotyšsko. Súčasťou systému bude špeciálny fond, kde má byť až 70 miliárd eur.
Tlak finančných trhov neobvykle rýchlo zjednotil členské štáty únie. Viac ako o Grécko, šlo o stabilitu európskej spoločnej meny. „Budeme euro brániť za každú cenu. Využijeme všetky prostriedky, aby sme zaistili stabilitu eurozóny,“ vyhlásil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Aj premiér Fico, ktorý pred pár dňami v Bratislave pomoc Aténam spochybňoval, sa zaradil v Bruseli medzi záchranárov.
„Eurozóna prežíva najhoršiu krízu od vzniku,“ povedal francúzsky prezident Nikolas Sarkozy. Jeho vyhlásenie o „absolútnej mobilizácii“ pripomínalo v deň, keď Európa oslavovala porážku nacizmu, vyhlásenie vojny všetkým, ktorí ohrozujú spoločnú menu. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker hovoril, že ide „o celosvetovo organizované útoky na euro. Nielen Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko môžu byť napadnuté, ohrozená je celá eurozóna“.
;)
Vyhlásili boj proti deficitom
Lídri sa v piatok dohodli, že krajiny musia bojovať proti nadmerným rozpočtovým schodkom, čo sľúbilo hlavne Portugalsko. V opačnom prípade ich čakajú prísne postihy. Väčšina krajín eurozóny dnes porušujú povolený deficit tri percentá HDP a celkový dlh vo výške 60 percent HDP. Únia doteraz nikdy nepotrestala krajinu finančnými sankciami alebo pozastavením dotácií z únie, po novom sa to má zmeniť.
Za veľmi vážnu označila situácia aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá mala medzi európskymi lídrami najkomplikovanejšiu pozíciu. Nemecko pošle Grécku najviac - viac ako 22 miliárd eur, hoci to odmietajú dve tretiny jeho obyvateľov. Ešte pred summitom telefonovala s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý podporil snahu Európy zachrániť zadlžené Grécko.
Na program summitu sa dostali aj súkromné ratingové agentúry, ktoré majú podľa politikov zásluhu na problémoch Grécka. Mali úniu varovať, že sa chystajú Grécku znížiť rating a zaradiť ho do tzv. špekulatívneho pásma. Preto hlavne kancelárka Angela Merkelová a prezident Sarkozy navrhli zriadiť európsku ratingovú agentúru.
Ulicou, kde sídli jeho inštitút, sa minulý týždeň prehnali demonštranti. Obchody a banky naokolo majú porozbíjané výklady. Keď však príde bankrot, Grécko zažije oveľa väčšie demonštrácie, hovorí CHARALAMBOS TSARDANIDIS, šéf gréckeho mimovládneho Inštitútu pre medzinárodné ekonomické vzťahy. Optimista nie je.
Ako sa Grékom podarilo vytvoriť taký veľký dlh?
„Nie je to záležitosť posledných rokov. Vlády od začiatkov 80. rokov vytvorili klientelistický systém, v ktorom sa rozširoval verejný sektor. Robili to preto, aby ich volili voliči. To vytváralo deficity a celkový dlh. Nejde pri tom iba o ministrov, ale všetky úrady, učiteľov, telekomunikácie a podobne.“
Majú Gréci priveľa zamestnancov vo verejnom sektore?
„Je ich viac ako milión. V Portugalsku, ktoré je počtom obyvateľov podobná krajina, ich je 600tisíc. Celkovo verejný sektor tvorí 60 percent HDP. Na niekoľkých ministerstvách vidíte ľudí len sa prechádzať, chodiť nakupovať, nemajú čo robiť. Ďalším problémom, ktorý má tiež pôvod v minulosti, je korupcia. Podľa Transparency International je v Európskej únii na tom rovnako alebo horšie iba Bulharsko a Rumunsko.“
Prečo to tak je?
„Korupcia je tu taká silná práve pre náš klientelistický systém. Dám vám dva príklady. Ak v štátnej nemocnici potrebujete operáciu, doktori od vás žiadajú peniaze. Ľudia teda musia platiť navyše. To isté je na univerzitách. Vyučujúcich tu nevyberú preto, lebo sú kvalifikovaní, ale podľa politického pozadia. Politici neboli ochotní to trestať.“
Nevedeli, kam to povedie?
„Vedeli, neboli však ochotní proti tomu čokoľvek urobiť. Korupcia a klientelizmus boli súčasťou systému. A preto je teraz taký hnev v uliciach, ľudia nadávajú politikom do zlodejov. Grécko nie je len na hrane ekonomickej deštrukcie. Ľudia volajú po nových menej skorumpovaných politikoch. V súčasnom Grécku takí nie sú. Dokonca takýchto ľudí, nemáme ani mimo politiky. Napríklad väčšina zabávačov je tiež skorumpovaná.“
Ľudia hovoria, že balíček úspor ich ochudobní. Najchudobnejší dôchodcovia vraj dostanú iba 500 eur a 300 musia dať na nájom.
„Ľudia v Grécku zarábajú menej ako v niektorých iných krajinách únie. Ceny u nás sú na úrovni Nemecka, kým platy nie. V tomto momente však nemáme žiadnu alternatívu. Ak neprijmeme pomoc a neušetríme, bankrotu sa nevyhneme. Zrejme by sme po ňom nemohli zostať v eurozóne, podhodnotila by sa mena a Gréci by ešte viac ochudobneli. Verejnosť si to napriek demonštráciám viacme〜nej uvedomuje. Ak by prišlo k bankrotu, viedlo by to k oveľa väčším sociálnym nepokojom.“
Tie opatrenia sa dotknú všetkých. Nebolo by rozumnejšie iba vyhodiť nadbytočnú časť zamestnancov?
„Napríklad v Lotyšsku, Rumunsku či Maďarsku sme videli, že takto prepustili časť zamestnancov. Naša vláda sa rozhodla inak, bála sa nepokojov.“
Gréci hovoria, že nie je práca. Napríklad krajina takmer nemá priemysel, neláka zahraničné investície. Prečo?
„Znova sme pri verejnom sektore. Hlavná príčina je byrokracia. Na založenie firmy treba sto dní čakať a vyplniť veľa papierov. Pritom odbory či komunisti podnikateľov nevítajú. A ešte musíte platiť peniaze navyše na korupciu.“
Podarí sa prekonať krízu?
"Čakajú nás veľmi ťažké mesiace. Závisí od mnohých faktorov: napríklad či daňové úrady budú ochotné a schopné vybrať peniaze. Podľa mnohých je verejná sféra v takom chaose, že sa nepodarí zaviesť opatrenia. Nie som veľmi veľký optimista."
