BRATISLAVA. Peniaze na prvý balík diaľničných PPP projektov (verejnosúkromné partnerstvo) opäť meškajú. Naposledy platný termín na to, aby banky dali dokopy 2,5 miliardy eur na 75 kilometrov cesty medzi Martinom a Prešovom, bol totiž minulý piatok. Nestalo sa.
Najväčšia suma – jednu miliardu eur – mala poskytnúť Európska investičná banka. Peniaze však „zamrzli“. Banka projekt financovať nebude, kým nebude isté, že projekt nezničí chránené územia európskeho významu. To práve teraz prešetruje Brusel. Ohrozené sú územia Malej a Veľkej Fatry, ako aj rieka Váh.
Okrem EIB má projekt financovať ďalších 18 bánk, polovica z nich v piatok nemala úver schválený. „Súhlasil som s predĺžením lehoty na finančné uzatvorenie projektu diaľnice D1 do 18. mája 2010,“ povedal minister dopravy Ľubomír Vážny. Čo ak mu ani ďalší odložený termín nevyjde, nevedno.
Podľa opozície takto získala vláda čas na to, aby našla lacnejšie a efektívnejšie financovanie. Za prvý balík diaľnic máme totiž počas 30 rokov splatiť dokopy 9,13 miliardy eur, čo je len o miliardu menej než minuloročné príjmy štátneho rozpočtu. Podozrivé je najmä posledné zdraženie cesty z marca tohto roka. Cena naraz vyskočila o vyše miliardu eur. „Vyzývame vládu, aby počas týchto 18 dní zastavila predražovanie a predlžovanie, kým je čas,“ vyhlásil v piatok podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.
Vážny reagoval obratom. „Vnímam to ako obohratú platňu, keď SDKÚ stále hovorí o rýchlejšom a lacnejšom postupe výstavby diaľnic.“ Najsilnejšej opozičnej strane podľa ministra chýbajú argumenty, aby mohla tvrdiť to, čo tvrdí. „Neviem to nazvať inak len ukazovaním sa pred kamerami,“ povedal. Premiér Robert Fico povedal, že ak by EIB peniaze nepožičala, hľadali by sa iné alternatívy. Uzatváranie projektov chce podľa neho trpezlivosť.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
