BRATISLAVA. o viac ako 35 percent, nemocniciam v Košiciach či Nitre sa príjmy zvýšili o menej než desať percent. Vyplynulo to z údajov, ktoré ČTK poskytli zdravotnícke zariadenia. Ani vyššie príjmy však nepomohli vyriešiť dlhy zdravotníckych zariadení.
Najväčšia slovenská fakultná nemocnica - bratislavská - hospodári v tomto roku asi so 162 miliónmi eur, banskobystrická so 65 miliónmi eur. Rozpočet košickej nemocnice je 78 miliónov a v Nitre 32 miliónov eur. Na Slovensku pôsobí desať štátnych fakultných nemocníc; údaje o príjmov ČTK neposkytli dve - žilinská a trnavská.
Napriek tomu, že zdroje fakultných nemocníc vzrástli, nedokázali svoje náklady vykryť bez zadlžovania. Bratislavská nemocnica si vlani vyžiadala od štátu pôžičku 22,7 milióna eur na úhradu starých dlhov. Košická dostala 14,7 milióna eur.
Z rastu príjmov fakultných nemocníc ťažili aj ich zamestnanci. Platy sa im napríklad v roku 2008 zvyšovali o desať percent, zatiaľ čo v iných zariadeniach o sedem percent. Lekári vo fakultných nemocniciach zarábali v treťom štvrťroku vlaňajška podľa štatistík odborárov v priemere 1537 eur, ich kolegovia v zariadeniach v správe vyšších územných celkov necelých 1419 eur mesačne.
V minulosti zástupcovia fakultných nemocníc zdôvodňovali požiadavky o vyššie príspevky, než smerujú do iných zariadení, náročnosťou liečby. Dostávajú sa k nim totiž pacienti s najvážnejšími zdravotnými ťažkosťami. Menšie nemocnice zase vyčítali fakultným, že tvoria vysoké dlhy.
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Slovensko dáva do zdravotníctva v medzinárodnom porovnaní málo peňazí. Zlepšenie situácie v zdravotníctve si však tiež vyžaduje zastavenie neefektívneho míňania a zadlžovania nemocníc.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Poistná platba štátu za poistenca sa síce od roku 2006 do roku 2009 zvýšila zo 4% len na 4,9% a v roku 2010 klesne na 4,78%, výdaje štátu na zdravotníctvo však v pomere k HDP rastú. Ministerstvo financií tiež vykazuje nárast verejných zdrojov v zdravotníctve zo 4,86% HDP v roku 2006 na 5,6% HDP v roku 2010.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky. V roku 2010 začali dlhy nemocníc dokonca klesať, čo však bolo dôsledkom pôžičky na oddlženie vo výške 130 mil. eur, ktorú pre ne koncom roku 2009 vyčlenila vláda.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že do roku 2010 je možné pri mzdovom ohodnotení lekárov a sestier priblížiť sa k 1,5 až 3-násobku priemernej mzdy, presnejšie dostať sa na ich úroveň.
Zdroj: Tlačová správa Ministerstva zdravotníctva, 29.1.2007
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Zvýšenie platov by mohlo prispieť k zvýšeniu kvality zdravotníctva, potrebné je tiež zreformovať systém a odstrániť neefektívnosti.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Platy lekárov a zdravotných sestier vo fakultných nemocniciach nestúpli na sľubovaný 3-násobok, resp. 1,5-násobok priemernej mzdy, ale len na 2,1-násobok, resp. 1,1-násobok. Priemerná mzda v celom zdravotníctve ale rastie od roku 2006 rýchlejšie ako priemerná mzda v SR. Kým v roku 2006 tvorila len 88% priemernej mzdy v SR, v roku 2008 to bolo 102%.
Zdroj: INEKO