Minister dopravy verí, že peniaze na diaľnicu zoženie. Miliarda eur je neistá, časť peňazí však dostaneme.
BRATISLAVA. Koniec apríla. Dovtedy chcel pôvodne minister dopravy zohnať peniaze na 75 kilometrov diaľnice medzi Martinom a Prešovom. Aby dodržal slovo, má už len dva dni.
Cena medzičasom záhadne narástla zo 7,8 na 9,13 miliardy eur, ktoré by sme mali splácať tridsať rokov.
Na diaľnice potrebujeme požičať viac než dve miliardy eur. Neistú však máme podstatnú časť – jednu miliarda eur, ktoré pôvodne sľúbila Európska investičná banka (EIB).
Peniaze zabrzdila kritika Európskej komisie. Naša PPP diaľnica nie je podľa európskych pravidiel o ochrane prírody. Cestou sme preťali európske chránené územia Malej a Veľkej Fatry a Váhu namiesto stavby drahšieho tunela Korbeľka.
Pätnásťtisíc rokov staré rašelinisko ohrozuje výstavba diaľnice. Čítajte viac.
Hovorca Európskej investičnej banky Dušan Ondrejička nechcel komentovať, či a kedy peniaze dostaneme. V minulosti však už viackrát potvrdil, že Európska investičná banka peniaze nedá, kým Brusel nepovie, že diaľnicu staviame v súlade s európskymi pravidlami o ochrane prírody.
Banka plánuje podľa informácií SME o finančnej podpore pre D1 rozhodovať až o mesiac.
- 75 kilometrov úsekov cesty medzi Martinom a Prešovom;
- V projekte je zapojených 17 komerčných bánk, Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD);
- Odhadovaný objem celkových úverov je 2 až 2,5 miliardy eur;
- EIB má poskytnúť jednu miliardu eur so štátnou garanciou na 700 miliónov, EBRD 250 miliónov eur.
- Za 30 rokov by sme potom
museli splatiť 9,1 miliardy eur.
Naše ministerstvo dopravy pritom stále ráta s tým, že peniaze získa do konca apríla. „Z hľadiska financovania EIB je predpokladaný koniec apríla. V piatok budeme informovať o ďalšom postupe,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Stanislav Jurikovič.
Ministerstvo môže teraz čakať list Európskej komisie s kritikou. Bude musieť navrhnúť, ako zmierni vplyv výstavby cesty na životné prostredie.
Roman Havlíček z organizácie Priatelia Zeme, ktorá na problém Brusel upozornila, hovorí, že tak môžeme urobiť dvoma spôsobmi. Prvým sú napríklad protihlukové steny či odklonenie potoka, ktorý diaľnica pretne. Alebo môžeme navrhnúť kompenzáciu poškodenia prírody. Napríklad v prípade vzácneho rašeliniska pri Rojkove by to znamenalo náhradu – za chránené by sme museli vyhlásiť iné podobné rašelinisko, ktoré dovtedy pod ochranu nespadalo.
Na názor Bruselu naopak nečakala Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). V utorok nám odklepla pôžičku vo výške 250 miliónov eur.
„Projekt spĺňa všetky požiadavky EBRD,“ vysvetlila hovorkyňa banky Bojana Todorovska.
Ladislav Miko z generálneho riaditeľstva komisie pre životné prostredie vysvetľuje, že táto banka sa nemusí tak striktne riadiť názormi Bruselu.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
