BRATISLAVA. Zákony prijímané v poslednom období smerujúce do oblasti obchodu nielen komplikujú život obchodníkom, ale často majú negatívny dopad aj na spotrebiteľa alebo skupiny, pre ktoré mali byť určené Tvrdia to predstavitelia Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR (ZOCR), ktorí zákonodarcom vyčítajú predovšetkým prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese a tiež to, že pri ich prerokúvaní nekomunikujú s odborníkmi z praxe. Tieto zákony navyše podľa obchodníkov deformujú podnikateľské prostredie alebo poškodzujú alebo znevýhodňujú určité podnikateľské skupiny.
Obchodníci pritom narážali na nové zákony o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, o potravinách alebo o obaloch. Ako príklad uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii Zväzu obchodu a CR SR šéf COOP Jednoty Slovensko Gabriel Csollár ohrozenie vernostných systémov obchodných reťazcov v dôsledku zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Ten totiž zakazuje predaj tovaru pod nákupnú cenu, čo by znamenalo výrazné obmedzenie ponuky vernostných systémov pre spotrebiteľov.
Za nesystémový považujú obchodníci aj nový zákon o obaloch, podľa ktorého obchodníci nemôžu predávať tovary od dodávateľov, ktorí riadne neplatia recyklačné poplatky. Podľa šéfa zväzu Pavla Konštiaka tak štát hodil na plecia obchodníkov problém, s ktorým sa sám nevedel vysporiadať, keďže v súčasnosti sú podľa neho takýchto dodávateľov tisíce.
Rovnako "horúcou ihlou" bol podľa obchodníkov šitý aj zákon o potravinách, ktorý vláda schválila za 24 hodín od jeho vypracovania s cieľom zvýšiť hygienu predaja na Slovensku. Podľa Konštiaka je problémom týchto zákonov to, že ich pripravujú ľudia, ktorí často nemajú prehľad o reálnej praxi v obchode. "Dnes každý, kto už raz kupoval rožky, je odborník na obchod," dodal Konštiak.
Obchodníci vyčítajú vláde a parlamentu tiež to, že s takýmito zákonmi bez komunikácie s obchodníkmi prichádzajú v čase, keď kríza tvrdo dopadá aj na samotný obchod. Maloobchodné tržby totiž vlani klesli o vyše 10 % a v poklese pokračujú aj v prvom štvrťroku tohto roka. "V situácii, keď obchod sám zápasí o to, aby nejakým spôsobom ustal tento vývoj a naďalej ponúkal kvalitné služby, tak prijímanie takýchto zákonov nám zbytočne komplikuje život a namiesto toho, aby sme riešili veci, ktoré majú posúvať veci dopredu, tak sa zamotávame do legislatívnych pavúkov, ktoré nakoniec jednej ani druhej strane nepomôžu," povedal viceprezident ZOCR SR František Ťapuš.
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO
