BRATISLAVA. Český Ústavný súd zrušil princíp výpočtu dôchodkov, ktorý znevýhodňuje ľudí s vysokými príjmami. Svojím rozhodnutím povedal, že ak má český občan vysoké príjmy, do výpočtu jeho penzie sa majú započítať v plnej výške bez akýchkoľvek redukcií.
Lenže aj slovenské penzie sa počítajú podľa vzorca, ktorý do určitej miery znevýhodňuje lepšie zarábajúcu skupinu budúcich dôchodcov.
Občanom, ktorí dnes platia odvody na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo štvornásobku priemernej mzdy, sa do výpočtu dôchodku započítava nižšia suma.
Podobné princípy
Na začiatku rozhodnutia českého Ústavného súdu stál nespokojný penzista, ktorý nepovažoval výšku svojho dôchodku za primerané hmotné zabezpečenie. Obrátil sa teda na ostravský súd, ktorý s jeho argumentmi súhlasil, konanie prerušil a problém posunul na Ústavný súd.
Ten povedal, že spôsob výpočtu dôchodkov treba v Česku zmeniť, lebo „negarantuje dostatočne ústavne zaručené právo na primerané hmotné zabezpečenie podľa Listiny základných práv a slobôd".
Otázne však je, ako by v podobnej situácii rozhodol slovenský Ústavný súd. Podľa právnika Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva sa nedá vylúčiť, že by sa zachoval podobne. „Vylúčiť to určite nemôžeme. Aj naša ústava vo veľa veciach len kopíruje listinu," povedal Vozár.
Občanovi, ktorý dnes platí odvody na dôchodkové poistenie zo štvornásobku priemernej mzdy za rok 2008, sa vo výpočte penzie zohľadní iba suma, ktorá bude zodpovedať odvodom plateným z trojnásobku priemernej mzdy za rok 2010.
„Nie je to rozdiel jedného priemerného mesačného platu, ale zhruba 70 percent priemerného platu za rok 2010, ktorý sa občanovi nezapočíta," hovorí Jozef Mihál z SaS.
Ministerstvo práce hovorí, že súlad medzi zaplateným poistným a výškou priznanej dávky je porušený aj v iných prípadoch. Ako príklad uvádza zníženie priemerného mzdového osobného bodu, ktorý prevyšuje hodnotu 1,25 a naopak jeho zvýšenie, ak nedosahuje hodnotu jedna.
Štát takto pri výpočte penzie pomáha ľuďom, ktorí počas svojho života mali podpriemerné príjmy, no zároveň berie ľuďom, ktorí zarábali nadpriemerne. Nesúlad medzi zaplateným poistným a výškou poskytovanej dávky sa tiež vyskytuje pri určení výšky invalidného dôchodku.
Ministerstvo práce ako ďalší príklad uviedlo nemocenské poistenie či poistenie v nezamestnanosti, kde poistenci čerpajú dávky len minimálne alebo ich vôbec nečerpajú.
„Tieto a podobné prípady v systéme sociálneho poistenia však nemožno posudzovať spôsobom, akým sa posudzuje napríklad adekvátnosť vkladov a výplat v bankovníctve. Predmetné poistenie má prívlastok sociálne, teda s istým stupňom zásluhovosti vyváženej so solidaritou," uviedlo vo svojom stanovisku ministerstvo.
Poslankyňa za SMK Klára Sárközy tvrdí, že pokiaľ nedôjde k reforme prvého dôchodkového piliera, kde je okrem zásluhovosti aj solidarita, „je veľmi ťažké situáciu riešiť".
Protiústavná valorizácia
Slovenský Ústavný súd už raz o protiústavnosti v súvislosti s penziami rozhodol. Parlament pred voľbami v roku 2006 v rámci novely zákona o sociálnom poistení schválil, aby sa penzie nad 17 200 korún (asi 571 eur) v danom roku nezvyšovali.
Návrh predložil poslanec KDH Július Brocka. Prezident Ivan Gašparovič považoval tento limit za diskriminujúci, preto sa obrátil na Ústavný súd, ktorý takéto ustanovenie zrušil.
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak naši dôchodcovia desaťročia poctivo platili dane a tvorili hodnoty a dnes sú vystavení životným podmienkam na hranici ľudskej dôstojnosti?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Myšlienka sľubu je dobrá, vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte by však pomoc štátu bolo dobré poskytnúť skôr mladým rodinám s deťmi a nezamestnaným, ktorí sú ohrození chudobou viac ako dôchodcovia. Faktom tiež je, že vláda nemá peniaze na vyššie dôchodky. Buď zvýši dane alebo narastie deficit verejných financií. Oboje zaťaží našu ekonomiku.
Aká je realita? Sľub je čiastočne splnený. Od roku 2006 síce vzrástol podiel dôchodcov ohrozených chudobou z 8% na 10% v roku 2008 a relatívna výška dôchodkov (teda pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve) sa dostala v roku 2008 na najnižšiu úroveň v existencii samostatnej SR, a to aj po započítaní vianočných príspevkov. K zvratu však došlo v roku 2009, odkedy sa dôchodky zvyšujú o pol roka skôr ako zvyčajne, vďaka čomu sa relatívna výška dôchodkov po zarátaní vianočných príspevkov zdvila na 45,9%, čo je najvyššia úroveň od roku 2001.
Zdroj: INEKO