BRATISLAVA. Ak by sa rozhodovalo v Bruseli, firma SkyToll by o kontrakt na slovenské mýto nesúťažila sama. Minimálne jeden konkurent, ktorý pýtal za mýto približne o 200 miliónov eur menej ako víťaz, bol podľa Európskej komisie zo súťaže vyhodený bezdôvodne.
Slovenská výberová komisia mu vyčítala technické nedostatky ponuky a podozrivo nízku cenu. List z Bruselu, na ktorý má minister dopravy Ľubomír Vážny do mesiaca odpovedať, obe výhrady jednoznačne odmieta.
Vládna koalícia porušila pravidlá, píše Rado Baťo.
Komisia ide ešte ďalej. Žiada od slovenskej strany dôkazy, že SkyToll nezvýhodňovala zmenami podmienok aj v čase po spustení mýta.
Podľa komisie boli zmluvné podmienky so SkyTollom zmenené podstatným spôsobom. S dodatkom, že by to mohol byť dôvod, aby Slovensko úplne zrušilo tender na mýto.
Štát pomáhal SkyTollu pred aj po tendri
Mýto, ktoré stálo Slovensko 852 miliónov eur, je možno drahé, ale celkom isto unikátne a kvalitné, opakuje obhajobu mýtneho systému štát.
Ak by tým aj štátni úradníci verejnosť presvedčili o korektnosti vyhodenia troch uchádzačov s lacnejšou ponukou, na pôde Európskej komisie budú mať problém.
Obsah listu, ktorý Európska komisia zaslala ministerstvu dopravy minulý mesiac, totiž naznačuje, že o nekorektnosti tendra sú v Bruseli už viacmenej presvedčení.
Teraz pridávajú pochybnosti o tom, či súkromného dodávateľa mýta Slovensko neprotežovalo aj zmenou podmienok.
Zvýhodnený súkromník
„Komisia dospela k záveru, že zmluvné podmienky boli zmenené podstatným spôsobom, a preto bola zmenená pôvodná rovnováha verejnej zákazky v prospech operátora elektronického systému výberu mýta," píše komisia v liste.
Inak povedané, nášho prevádzkovateľa mýta - firmu SkyToll - mal štát rôznymi spôsobmi zvýhodňovať. Zoznam toho, ako to štát robil, je dlhý.
Pôvodne sa napríklad predpokladalo, že každý kamión bude musieť mať palubnú jednotku. Dávno po súťaži sa to zrazu zmenilo. Mýto sa totiž u nás napokon platí aj neelektronicky - cez „tickety".
Kamionistovi tak stačí kúpiť si na hraniciach lístok na konkrétnu trasu, ktorú chce prejsť. Netreba nijaké satelity ani palubné jednotky.
Keďže jedna palubná jednotka stojí 300 eur, SkyToll ušetrí. To má zrejme komisia na mysli, keď píše: „Operátor elektronického systému výberu mýta bude mať podstatne nižšie náklady."
Koľko SkyToll ušetrí vďaka ticketingu sa nevie. Rovnako sa nevie, ako by dnes vyzerali ponuky v mýtnom tendri. Traja uchádzači, ktorých Národná diaľničná spoločnosť vyradila zo súťaže, viackrát povedali, že by išli s cenou rapídne dolu. Len keby vedeli, čo všetko napokon nebudú musieť platiť.
Treba zrušiť súťaž?
List Európskej komisie ministrovi Vážnemu ukazuje, že ticketing zďaleka nie je jediná vec, ktorá súkromnú firmu zvýhodňuje.
Nad rámec tendrových podmienok ide aj vyberanie poplatkov za poskytnutie palubnej jednotky. V praxi sa to prejavilo tak, že za každú jednotku SkyToll zinkasoval 1 euro. Pri nábehu mýta, keď palubnú jednotku potrebovali v podstate všetci, to mohli byť státisíce eur.
Európska komisia si od Slovenska pýta aj podklady k dodatočnému zavedeniu možnosti platiť mýto takzvanými palivovými kartami. Podobnými zmenami mal byť SkyToll zvýhodnený teoreticky až o 140 miliónov eur.
Aký je teda predbežný verdikt Európskej komisie? „V prípade zmeny podstatným spôsobom, na základe ktorej treba túto zákazku považovať za novú zákazku, treba uskutočniť nové výberové konanie," píše komisia.
Keď naše ministerstvo odpovie komisii, tá rozhodne, či konanie voči nám pohne o ďalší stupeň. V krajnom prípade môže skončiť na Európskom súdnom dvore.
„Sme v procese, keď sa pripravuje odpoveď na list z Európskej komisie," povedal hovorca ministerstva dopravy Stanislav Jurikovič. Trval na tom, že štát neporušil zákon.
Brusel šetrí, či Slovensko v tendri protežovalo SkyToll. Ani takmer po roku ho totiž vládne vysvetlenia nepresvedčili o opaku.
BRATISLAVA. V súťaži o mýto jej víťaz nesúťažil. Národná diaľničná spoločnosť totiž všetkých lacnejších záujemcov z tendra vyradila. Európska komisia preto ešte v máji 2009 začala proti Slovensku konať.
Národná diaľničná v súťaži vyraďovala aj za podozrivo nízku cenu. Takto súťaž opustilo konzorcium Slovakpass, ktoré ponúklo, že nám mýto zavedie o 200 miliónov eur lacnejšie než SkyToll.
„Komisia trvá na svojom stanovisku, že vylúčenie uchádzača za predloženie neobvykle nízkej ceny nebolo odôvodnené," píše sa v jej liste.
Slovakpass diaľničná spoločnosť vyradila aj preto, že z jeho ponuky vraj nebolo jasné, či zahrnuje dieselové generátory. Komisia v liste Vážnemu tvrdí, že ponuka Slovakpassu sa dala chápať len tak, že dieselové generátory zahrnuje.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
