BRATISLAVA. Slovenskému cestovnému ruchu by podľa predsedu vlády Roberta Fica pomohla nižšia daň z pridanej hodnoty. Oživil pritom aj myšlienku možných lokálnych nižších sadzieb dane v oblastiach, kde bude záujem cestovný ruch podporiť.
"My si myslíme, že cestovnému ruchu veľmi ublížila 19-percentná daň z pridanej hodnoty, ktorá bola zavedená v rámci rovnej dane ešte pred rokom 2006," konštatoval premiér na štvrtkovom stretnutí s predstaviteľmi Francúzsko-slovenskej obchodnej komory.
Nulová sadzba
Ambíciou jeho strany je pritom podľa Fica daň z pridanej hodnoty znižovať, čo sa už preukázalo v prípade liekov, zdravotníckych pomôcok, učebníc a najnovšie aj na poľnohospodárskych produktoch predávaných z dvora. Pri cestovnom ruchu je však otázne, či by lokálne nižšie dane boli v súlade s legislatívou.
"Uvažujeme, ale je to problém legislatívy, či sa nedá pre niektoré oblasti Slovenska, kde potrebujeme naozaj podporu cestovného ruchu, lokálne zaviesť na to územie zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na všetky služby a produkty, ktoré sa týkajú cestovného ruchu. My by sme boli radi, keby bola nulová sadzba," povedal premiér.
Nekonal, lebo prišla kríza
S podobným nápadom súčasná vláda prvýkrát vyrukovala ešte v septembri 2008 na svojom výjazdovom rokovaní v Banskej Štiavnici. Ekonomickí ministri dostali vtedy za úlohu pripraviť návrh ekonomických nástrojov na podporu cestovného ruchu v tomto regióne. Premiér vtedy povedal, že by mohlo ísť práve napríklad o nulovú daň z pridanej hodnoty na služby cestovného ruchu v tejto oblasti.
K samotnej realizácii takéhoto opatrenia sa však kabinet napokon nedostal a zatiaľ sa k nej nevrátil. Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála môže za to kríza, ale aj komplikovanosť takéhoto opatrenia. Ako uviedol pre agentúru SITA, podobné formy podpory cestovného ruchu zvýhodnenými daňami existujú aj v iných krajinách Európy. Zníženú daň z pridanej hodnoty na cestovný ruch majú napríklad Rakúsko alebo Švajčiarsko.
Realizovateľnosť premiérom navrhovaného opatrenia v slovenských podmienkach a iba s lokálnym znížením daňového zaťaženia by si však podľa hovorcu rezortu financií vyžiadalo dôkladnejšie preskúmanie. Určité pravidlá, napríklad čo sa týka počtu jednotlivých sadzieb dane, má totiž aj Európska únia. "Závisí to od rôznych vecí. Hlavne od výšky a od toho, na čo by tá nižšia sadzba mala byť. Ale je to bežná vec v krajinách, kde je podpora cestovného ruchu prioritou," konštatoval Šmál.
BRATISLAVA. Zavedenie prvkov progresivity do dane z príjmov fyzických osôb je otázkou princípu a samotný štát na takejto zmene veľa nezíska.
"Pripomínam, že táto daň je príjmom miest a obcí, aby nevznikol nejaký dojem, že chceme zavádzať progresivitu preto, lebo štát potrebuje nejaké obrovské príjmy do svojho rozpočtu. My to berieme ako prvok spravodlivosti," vyhlásil dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) na stretnutí s predstaviteľmi Francúzsko-slovenskej obchodnej komory.
Klamú. Odvody nik nezníži
Možnosť znovuzavedenia progresivity do dane z príjmu fyzických osôb, ktorú odstránila daňová reforma predchádzajúcej vlády v roku 2004, avizoval šéf najsilnejšej vládnej strany v posledných dňoch opakovane. Podľa Fica chce Smer-SD o tejto téme diskutovať po júnových parlamentných voľbách s potenciálnymi partnermi pri rozhovoroch o zostavení novej vládnej koalície.
Okrem tejto úpravy však už nechce jeho strana nijako meniť slovenský daňový systém. V tejto súvislosti Fico zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje priestor ani na zníženie daní alebo odvodov, ktoré sú vo svojom súhrne jedny z najnižších v Európe.
"Odmietam akékoľvek úvahy o tom, že by sa mali dane z príjmu právnických osôb ďalej znižovať. Rovnako chcem povedať, že nemáme priestor ani na znižovanie odvodov. Nerobme si tu žiadne ilúzie, klame každý, kto tvrdí, že bude znižovať odvody," vyhlásil šéf Smeru-SD. Znižovanie odvodov má ako súčasť svojho volebného programu napríklad najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS.
Je hrdý na zákaz zisku
V oblasti zdravotníctva bude podľa Fica jeho strana v budúcnosti tlačiť na štát, aby platil za svojich poistencov 5-percentné odvody. Momentálne je to necelých 4,8 %. Zároveň vyhlásil, že je hrdý na rozhodnutie svojej vlády, ktorá zakázala súkromným zdravotným poisťovniam vytvárať zisk z verejného poistenia.
Akcionári poisťovní už v tejto súvislosti proti Slovenskej republike iniciovali medzinárodnú arbitráž a za obmedzenie tvorby zisku žiadajú odškodnenie vo výške stoviek miliónov eur. Predseda vlády sa však prehry neobáva. "Verím, že tento spor vyhráme aj na medzinárodnej úrovni. Máme dobré správy, pokiaľ ide o vývoj tohto sporu," dodal.
Čo sľúbili: SMER predloží návrh na dve sadzby dane z pridanej hodnoty, nižšiu na vybrané základné potraviny, vybrané lieky, energie, zdravotnícke a sociálne tovary a služby, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti, (...) na tovary a služby na podporu vzdelania, školstva, vedy a výskumu, ako aj informatizácie domácností.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Zníženie daní by skomplikovalo daňový systém. Tiež by znížilo objem peňazí vo verejnom rozpočte. Finančná úľava by sa navyše viac dotýkala bohatších ľudí, ktorí viac spotrebujú.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, knihy a tlačoviny. Od mája 2010 má klesnúť aj DPH na predaj vybraných potravín „z dvora" z 19% na 6%. SMER však sľuboval znížiť DPH pre približne 28% priemerného spotrebného koša ľudí, realitou je zatiaľ zníženie iba pri 4,4% koša. Aj tu bola DPH znížená zväčša len na 10%, hoci sľuby hovorili skôr o 5%.
Zdroj: INEKO
