VIEDEŇ. V prípade, že iní členovia eurozóny poskytnú Grécku prostriedky na prekonanie dlhovej krízy, renomovaní nemeckí univerzitní profesori Wilhelm Hankel, Wilhelm Nölling, Karl Albrecht Schachtschneider a Joachim Starbatty dajú podanie na ústavný súd v Karlshruhe (BVergG), aby Nemecko bezpodmienečne vystúpilo z eurozóny.
Profesori ekonómie tvrdia, že Nemecko musí opustiť menovú úniu v prípade, ak iní členovia tohto spoločenstva zanedbávajú svoju povinnosť dodržiavať rozpočtovú disciplínu v takom rozsahu, že sa na prekonanie krízy budú musieť použiť prostriedky nemeckých daňových poplatníkov.
Šéfovia štátov a vlád EÚ tento týždeň na summite v Bruseli rozhodli, že kombinovaný systém dobrovoľných pôžičiek členov eurozóny medzi sebou a preklenovací úver od Medzinárodného menového fondu (MMF) nie sú v rozpore s pravidlami EÚ o jej činnosti. Profesori sa však odvolávajú na Maastrichtskú zmluvu, ktorá takúto pomoc nepovoľuje.
Podľa analytikov MMF vzhľadom na svoje pravidlá bude môcť požičať Grécku 3 až 5 miliárd eur, ale Atény budú potrebovať oveľa výdatnejšiu pomoc, lebo svojim medzinárodným veriteľom budú musieť vrátiť oveľa viac peňazí.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v piatok (26.3.) zopakovala svoju požiadavku na zmenu Paktu stability a rastu. Podľa nej nie je v poriadku, ak by krajina musela platiť peniaze práve v čase, keď ich nemá. Jej poznámka sa vzťahovala na tú pasáž paktu, podľa ktorej štáty, ktoré nedodržujú limit pre výšku rozpočtového deficitu (rozpočtoví hriešnici), môžu byť potrestané sankčnou pokutou. Kancelárka tvrdí, že EÚ nie je teraz ešte v situácii, aby takéto problémy riešila vlastnými silami.
Štyria profesori sa už v Karlsruhe sťažovali proti zavedeniu eura v Nemecku aj v rokoch 1993 a 1998, ale ústavný súd ich podania zamietol.
