Bratislava 30. apríla (TASR) - Zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska považuje HZDS-Ľudová strana za správne, ale nedostatočné a veľmi oneskorené opatrenie.
Podľa ekonomického podpredsedu hnutia Sergeja Kozlíka centrálna banka tri roky neopodstatnene udržiavala "negatívne" úrokové sadzby, pričom na peňažnom trhu dochádzalo k deformáciám. Jedným z dôsledkov potom bolo aj to, že občania vkladali peniaze na vysoký úrok do nebankových inštitúcií. Mimo bankového sektora tak cirkulovalo asi 20 miliárd korún, ktoré sa stratili a neslúžia na rozvoj ekonomiky.
Ako S. Kozlík uviedol na stretnutí s novinármi, NBS mala oveľa skôr reagovať na vysoký obchodný deficit, ktorý sa prejavuje prinajmenšom už rok a je krytý len jednorazovými zdrojmi z privatizácie strategických podnikov.
Zmena úrokových sadzieb je podľa neho zo strany NBS iba orientačným opatrením, za ktorým budú pravdepodobne nasledovať ďalšie, s cieľom obmedziť spotrebu. Ďalej uviedol, že vláda "nemá v rukách žiadne reálne riešenia na obrat v obchodnej bilancii".
Vládny kabinet sa podľa S. Kozlíka snaží presunúť deficity vo verejných financiách do štátneho dlhu, a tým na plecia budúcej vlády. V tejto súvislosti predpovedá hlavný opozičný ekonóm zmenu súčasného štátneho rozpočtu. Tá môže podľa neho prísť napríklad začiatkom druhého polroka, v septembri, alebo aj po nástupe novej vlády.
Podpredseda HZDS-ĽS podrobil kritike aj neujasnenú kapitalizáciu prostriedkov z predaja SPP určených na financovanie dôchodkovej reformy. Upozornil, že vláda nedala odpoveď na otázku, akým spôsobom uloží týchto 65 miliárd korún. Pokiaľ sa hovorí o ich uložení v NBS, ide podľa neho o najhoršie riešenie, pretože výnos z úrokov tam bude najnižší.
Na tlačovej besede zopakoval S. Kozlík aj tézu o nízkej cene za 49-% balík v Slovenskom plynárenskom priemysle. Upozornil, že vláda v období rokov 2000 až 2001 podľa niektorých dokumentov uvažovala o znížení štátneho dlhu pomocou tohto zdroja až o 100 miliárd Sk, čo mala byť polovica zo získanej sumy - teda z 200 miliárd korún (oproti reálne dosiahnutým 130 miliardám).
Na margo privatizácie rozvodných sietí podpredseda HZDS uviedol, že kabinet nemá jasnú filozofiu v tom, čo očakáva od strategických investorov. Fakt, že najvýznamnejším kritériom pri predaji rozvodných elektrických podnikov (REP) bola cena, interpretuje S. Kozlík tak, že "vláda naháňa rýchle peniaze", pričom nerieši stratégiu ich budúceho rozvoja. Napriek nesúhlasu s privatizačnými krokmi súčasnej vlády deklaroval najsilnejší opozičný subjekt pre budúcnosť nemennosť vlastníckych vzťahov.
* jf zll