Agentúrnu správu sme o 19:19 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer), ktorý má veľkú šancu šéfovať aj budúcej slovenskej vláde, pripustil, že dieru v rozpočte bude plátať aj zvyšovaním daní. Aj teraz by si to, podobne ako po voľbách v roku 2006, mali odniesť ľudia s nadpriemernými zárobkami.
„Možno budeme hovoriť o progresivite pri dani z príjmu fyzických osôb," povedal po stretnutí so zástupcami Americkej obchodnej komory na Slovensku. Zvýšenie dane z príjmov pre podnikateľov vylúčil.
Širšia milionárska daň?
Fico svoje úvahy nekonkretizoval, no zdá sa, že uvažuje o rozšírení takzvanej milionárskej dane.
Pred voľbami kritizoval rovnú daň, no nezrušil ju. Zaviedol však to, že od hrubého mesačného príjmu približne 1650 eur klesá nezdaniteľná položka, teda časť platu, ktorá sa nezdaňuje. To v skutočnosti znamená, že ľudia s vyššími zárobkami platia vyššiu daň ako väčšina ostatných.
Ostatné dane chce Fico nechať na pokoji. „Daňový systém zostane nedotknutý, pokiaľ ide o daň z príjmu právnických osôb. Nie je záujem zavádzať ani nejaké nové dane," povedal.
Opozícia Ficov spôsob riešenia rozpočtových problémov zvyšovaním daní ľudí odmieta. Firmy to považujú za cestu zlým smerom.
Šéf protikrízového tímu SDKÚ Eugen Jurzyca si myslí, že Fico hľadá témy, aby sa zapáčil ľuďom a prekryl škandály svojej vlády. „Progresívna daň sa páči verejnosti a škodí ekonomike na rozdiel od majetkových daní, ktoré sú síce nepopulárne, ale z hľadiska ekonomického rastu najmenej škodlivé," povedal Jurzyca.
Podpredseda KDH pre ekonomiku Anton Marcinčin povedal, že Ficov návrh je síce jeden zo spôsobov, ako zlepšiť príjmy verejných financií, no zároveň v tom vidí „veľké riziko, že sa zase budú hľadať príjmy z nejakej konkrétnej dane a nebude sa riešiť problém celkového daňového a odvodového zaťaženia".
Zvyšovanie daní je zlá cesta aj podľa šéfa Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska. Ocenil síce, že Fico otvorene priznal, čo v budúcnosti zamýšľa, „no z pohľadu firiem je to zlé riešenie". Pre vyššie dane totiž ľudia znížia svoju spotrebu a budú tlačiť firmy, aby im to kompenzovali zvýšením platov.
Chlácholenie kritikov
Fico sa stretol so zástupcami Americkej obchodnej komory len krátko po tom, čo upozornila na nespokojnosť amerických podnikateľov s organizáciou štátnych tendrov u nás. Problémom pre zahraničných investorov sa podľa prieskumu stali aj nejasné pravidlá verejného obstarávania.
Premiér sa zástupcov komory snažil uchlácholiť tým, že podporuje myšlienku centrálneho verejného obstarávania. Dohodol sa s nimi, že všetky skúsenosti s verejným obstarávaním odovzdajú ministrovi financií Jánovi Počiatkovi (Smer).
Centrálne verejné obstarávanie však nie je novou myšlienkou. Ficova vláda si ju osvojila a viackrát sa k nej vrátila, ale nikdy nezrealizovala. Hovorí o ňom aj v Modernizačnom programe Slovensko 21.
„Z hľadiska premiéra to vnímam ako politickú deklaráciu a nie reálny záujem to robiť," povedala Sičáková-Beblavá z Transparency International.
Čo sľúbili: Pri dani z príjmov fyzických osôb SMER navrhuje zaviesť progresívne zdaňovanie, ktorého výsledkom bude zníženie daní pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami, resp. pre strednú vrstvu a zvýšenie pre ľudí s vysoko nadštandardnými príjmami (...).
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Zníženie priamych daní a zjednodušenie daňového systému prispelo k rastu životnej úrovne na Slovensku, keď zviditeľnilo našu krajinu v zahraničí a pomohlo prilákať zahraničných investorov.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Jednotná (rovná) sadzba dane z príjmu ostala zachovaná na úrovni 19%. Vláda však zaviedla tzv. milionársku daň, ktorá spočíva v postupnom znižovaní, resp. zrušení nezdaniteľného minima pre ľudí s hrubou mzdou od 1577 eur vyššie. Pre dotknuté osoby sa tak mierne zvýšila daň z príjmu.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (Vláda ukladá ministrom) Zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu... (do 31.12.2007).
Zdroj: Uznesenie Vlády SR, 11.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Nadmerný počet úradníkov štátnej správy zaťažuje štátny rozpočet. Namiesto paušálneho prepúšťania by však vláda mala identifikovať prebytočných úradníkov a prepustiť tých. Pri plošnom prepúšťaní totiž odídu aj tí najschopnejší, čo by narušilo chod verejného sektora.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií sa do roku 2008 oproti roku 2005 znížil len o 5,1%. Verejný rozpočet na rok 2009 ráta s miernym zvýšením počtu zamestnancov, v roku 2010 by mal ich počet opäť mierne klesnúť.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
