BRATISLAVA. Politici mali jedenásť rokov na to, aby do zákonov zapracovali požiadavky OECD súvisiace s korupciou. Na ich plnenie sa Slovensko zaviazalo ešte v roku 1999. Ide o zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb.
Za čo prepadne majetok:
- nedovolená výroba, držanie a obchodovanie s omamnými látkami, jedmi, psychotropnými látkami,
- obchodovanie s ľuďmi,
- vydieranie, nátlak, podielnictvo,
- legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
- falšovanie peňazí či cenných papierov, výroba a držba falšovateľského náčinia,
- skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného či ich nezaplatenie,
- založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, teroristickej skupiny,
- prijímanie úplatku či podplácanie,
- falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, uzávery, znaku a značky,
- prevádzačstvo, kupliarstvo, výroba a rozširovanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti.
Firma môže o peniaze prísť,
ak trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, spravila osoba
- oprávnená firmu zastupovať,
- oprávnená prijímať rozhodnutia v mene firmy,
- ktorá môže vykonávať kontrolu v rámci firmy
Keďže však politici nekonali, OECD v januári na svojej stránke zverejnila stanovisko, v ktorom „ostro kritizuje Slovensko, lebo sa mu nepodarilo zaviesť do zákonov ich antikorupčné nariadenia". Oznámenie podľa televízie TA3 prebrali aj svetové médiá.
Novela má nedostatky
Vyriešiť spor by mala novela trestného zákona, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Začiatkom februára ju odobrila vláda a teraz čaká na schválenie v parlamente.
Firmy by podľa nej mohli byť stíhané napríklad za podplácanie, keby sa skutok stal, ale konkrétny vinník nenašiel. V takom prípade novela rozlišuje dva typy trestov - zhabanie majetku alebo peňažnej sumy od 800 do 1,66 milióna eur.
Právnici však v novele vidia chyby. „Môže byť v určitom smere prínosom, žiaľ, trpí aj určitými nedostatkami. Napríklad otázkou je neskorší oslobodzujúci rozsudok vo veci, ak je známy páchateľ," povedal právnik Dávid Štefanka.
Trestná zodpovednosť právnických firiem je podľa neho „snahou o riešenie neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby".
Zavedenie novely do praxe sa nepozdáva advokátovi Marekovi Šmidovi. „Problémom môže byť to, aby orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy novo zavádzané sankcie v rámci trestného konania skutočne aj ukladali."
Výhrady má aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. „V návrhu zákona sú síce vymenované konkrétne trestné činy, za ktoré možno firmu potrestať, avšak nie sú stanovené jasné pravidlá, na základe čoho sa určí forma a výška trestu."
Ku kritike sa pridáva aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten v SME TV upozornil, že môže dôjsť k duplicitnému trestu, keď bude podnik napríklad za znečistenie životného prostredia postihnutý nielen trestnoprávne, ale aj podľa iných zákonov.
Ministerstvo: Svoje sme splnili
„Ministerstvo splnilo všetky požiadavky, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo," povedal stručne na naše viaceré otázky hovorca rezortu Michal Jurči.
Novela je podľa bývalého ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH) nedostatočná. „Je to len snaha formálne vyhovieť požiadavkám OECD."
Novela zavádza podľa neho len mierne sankcie, chýba mu tam napríklad možnosť uprieť firme zúčastniť sa na verejnej súťaži, alebo jej zakázať príjem dotácií. „Vláda bráni práva veľkých finančných skupín, ktoré sú podozrivé z korupčného konania," povedal Lipšic.
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO