Pôvodná agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME.
BRATISLAVA. Kontrola Európskej komisie v pilotných sociálnych podnikoch nedopadla dobre. „Návrh správy z auditu sme poslali koncom minulého týždňa slovenským vládnym orgánom," potvrdila Maria Javorova, hovorkyňa komisára pre zamestnanosť Lászlóa Andora. Ministerka práce Viera Tomanová (Smer) ho má v rukách od pondelka.
Brusel podľa informácií televízie Markíza odporúča stopnutie sociálneho podniku v Revúcej a vrátenie už vyplatených peňazí.
Komisia našla v dvoch podnikoch, ktoré kontrolovala - v Arviku aj v Revúckom sociálnom podniku - pochybenia. Podľa informácií SME komisia vyčíta ministerstvu práce napríklad porušenie európskych pravidiel o čerpaní štátnej pomoci, ale aj problémy pri verejnom obstarávaní.
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška to potvrdil týmito vyjadreniami: „Ministerstvo práce s úžasom sleduje, ako politicky zainteresovaní oponenti vydávajú pracovnú, a teda stále otvorenú verziu poznatkov audítorov, za oficiálne stanovisko Európskej komisie."
Stuška dodáva, že „tento tzv. draft ako pracovný materiál je určený výhradne na odbornú diskusiu medzi Európskou komisou a slovenskými inštitúciami a otvára témy, ktoré vôbec nemusia byť súčasťou záverečnej správy kontroly komisie".
Čas na obhajobu
- Spišskogemerský 3 456 978 eur
- Horehronský 3 438 310 eur
- Revúcky 3 458 403 eur
- Mesto Krompachy 1 103 639 eur
- Gemerský 3 458 270 eur
- Veľkokrtíšsky 3 453 936 eur
- Agentúra rozvoja Slovenska - Východ 3 217 635 eur
- Arvik 3 465 135 eur
Na svoju obhajobu má ministerka Tomanová dva mesiace. „Len čo bude ukončené rozporové konanie, zašleme slovenským orgánom záverečnú správu," povedala Javorova.
V záverečnej správe budú podľa nej konkretizované finančné dôsledky. Preto vláde opäť hrozí, že pilotné sociálne podniky zadotuje z rozpočtu.
Ministerstvo práce v prípade pilotných sociálnych podnikov obchádza nariadenie Európskej komisie, ktoré obmedzuje výšku poskytovanej štátnej pomoci len na 50 percent oprávnených nákladov pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pomoc pritom podľa nariadenia nemá byť dlhšia ako jeden rok.
Osem pilotných sociálnych podnikov však nemusí vynaložiť viac ako päť percent z celkových nákladov a rezort práce ich plánoval financovať dva a pol roka. Celkovo ministerstvo práce odkleplo pilotným podnikom asi 24 miliónov eur (zhruba 710 miliónov korún). Z týchto peňazí podniky už reálne dostali 11,3 milióna eur, väčšina zatiaľ išla zo štátneho rozpočtu. Rezort financií totiž zatiaľ žiadal od Bruselu preplatiť iba 365-tisíc eur.
Problematické sú však aj tendre, ktoré vypísali sociálne podniky. Väčšina z nich dala zarobiť na verejných obstarávaniach svojim známym, ako aj firmám blízkym hlavne vládnej strane Smer. Pritom boli podozrenia aj z koordinovanej činnosti v tendroch.
Počiatkova kontrola trvá
Sociálne podniky na žiadosť Európskej komisie kontroluje aj ministerstvo financií. Jeho konrola prebieha už druhý mesiac a skončiť by sa mala podľa hovorcu rezortu financií Miroslava Šmála do konca marca tohto roka. „Chceme sa uistiť, že výdavky, ktoré deklarujú ostatné sociálne podniky, sú legálne, regulárne a kvalifikované," vysvetlila vo februári Európska komisia.
Bývalý eurokomisár Ján Figeľ (predseda KDH) pred mesiacom tvrdil, že formálne o peniaze z eurofondov neprídeme. Európska komisia podľa neho navrhuje, aby sa peniaze zaúčtovali cez iné projekty. A sociálne podniky si preplatíme zo štátneho rozpočtu.
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO