Frankfurt nad Mohanom/Mníchov 28. apríla (TASR) - Podľa významných nemeckých ekonomických inštitútov bude vstup krajín východnej a strednej Európy do Európskej únie (EÚ) pre súčasných členov únie len malým ekonomickým prínosom, ale zato ich bude veľa stáť, píšu víkendové vydania nemeckých denníkov Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Süddeutsche Zeitung (SZ).
Aj napriek skeptickým vyhliadkam nevidia nemeckí ekonómovia žiadnu inú alternatívu k plánovanému vstupu východoeurópskych krajín do únie. Podľa ich slov dáva rozšírenie EÚ nádej na dlhodobý hospodársky úspech, avšak iba za predpokladu, že sa pod tlakom stúpajúceho prevodu financií urýchli reforma strnulých európskych inštitúcií.
Podľa prezidenta nemeckého Ústavu pre hospodársky výskum v Halle (IWH) Rüdigera Pohla sa už rozširovanie únie z ekonomického hľadiska uskutočnilo otvorením hraníc. Nemeckí ekonómia preto od formálneho prijatia kandidátov do EÚ neočakávajú pre súčasných členov žiadne zásadné efekty hospodárskeho rastu. Na druhej strane dostávajú noví členovia pri ich vstupe do únie práva na prevod financií, ktoré zvyšujú finančnú záťaž starších členov. Vstup nových členov preto podľa Pohla nebude "žiadnym zábavným predstavením".
Vysoké náklady však pribudnú aj samotným kandidátskym krajinám, a to aj vtedy, keď si od subvencií EÚ sľubujú výhody a využívajú asimilačný tlak ako "bič pre reformy vo vlastnej krajine". Náklady na prispôsobenie sa európskej úrovni sa totiž odhadujú na tri až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Pohl taktiež súhlasil so zavedením prechodných období, v rámci ktorých by si mohli imigranti na sociálne dávky hostiteľskej krajiny nárokovať iba postupne.
Ekonóm súčasne varoval pred spätným účinkom na samotné kandidátske krajiny, keďže podľa európskeho práva by mohli občania kandidátskych krajín využívať v zahraničí napríklad lepšie lekárske zaopatrenie, ktoré by potom musel platiť sociálny systém ich domovských krajín.
Nemeckí ekonómovia vidia skepticky aj šance na rýchle hospodárske sa vyrovnanie kandidátov na stále stúpajúcu európsku úroveň. Kandidátske krajiny sú mnohé roky hospodársky pozadu, čo by v EÚ mohlo zvýšiť tendenciu financovať regionálne kompenzačné programy.
Podľa Christiana Weisa z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) je možné vstup kandidátov zafinancovať zo súčasného rozpočtu EÚ, na druhej strane sa tým však zvýši tlak na už dlhší čas meškajúce reformy v poľnohospodárskej a štrukturálnej politike kandidátskych krajín. "Bez týchto reforiem sa nebudú dať zvládnuť dodatočné výdavky, napríklad v rámci zahraničnej a obrannej politiky," varoval Weise.
Pre východoeurópske štáty má rozširovanie EÚ okrem politických aj hospodárske výhody. Kandidátske krajiny by mohli značne zvýšiť ich príjem na jedného obyvateľa, ale iba v rozličnej miere.
"Zatiaľ čo v územných aglomeráciách ako napríklad v okolí Prahy došlo k vysokému hospodárskemu rastu, najmä východné hraničné oblasti za ňou značne zaostávajú," vyhlásil Konrad Lammers z Hamburského archívu svetového hospodárstva (HWWA).
V tejto súvislosti kritizoval Lammes, že únia dáva prostriedky iba na štrukturálne slabé regióny, ale nie na úrovni štátu. Podľa neho by bolo zmysluplnejšie finančne podporovať krajinu ako celok, pretože práve územné aglomerácie dávajú dôležité impulzy pre národného hospodárstvo.
Podľa ekonómov z mníchovského Východoeurópskeho inštitútu splní účel iba 64 % peňazí zo štrukturálnych a regionálnych fondov, pričom zvyšok sa stráca vďaka neprehľadnej administratíve alebo korupcii. Navrhli preto spravovať fondy na úrovni štátu, keďže by sa tým znížili výdavky na administratívu.
* sil zll