Mundell: Odchod Grécka by bola katastrofa

Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Roberta Mundella potrebuje svet jednu menu.

Kanadský ekonóm Robert A. Mundell (77) je považovaný za otca teórie optimálnych menových oblastí a tvorcu ekonómie strany ponuky. V roku 1999 dostal Nobelovu cenu za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky pri rôznych režimoch menových kurzov a za analýzu(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Grécko je podľa neho veľký, ale nie kľúčový problém európskej meny. Myslí si, že odchod z eurozóny by pre túto krajinu znamenal katastrofu. Európsky menový fond nepovažuje za dobrú myšlienku. ROBERT MUNDELL.

Ste jedným z intelektuálnych otcov eura. Keď sa pozriete na dnešnú eurozónu, Grécko a iné krajiny, ste spokojný s tým, ako to vyzerá?

„Myslím si, že euru sa darí dobre. Všetky krajiny sú na tom lepšie, ako by boli bez spoločnej meny. Problém, do ktorého sa eurozóna dostala, je problém gréckeho deficitu a verejného dlhu. Je to veľký problém, ale nie je to problém eura."

Mala by Európa pomôcť Grécku vyplatiť sa z dlhov, ak nebude iný spôsob, ako predísť neschopnosti krajiny splácať záväzky?

„Už je pravdepodobne rozhodnuté, že Európa zaplatí grécke záväzky, ak to bude nevyhnutné. Európa sa len potrebuje uistiť, že nezaplatí bez toho, aby Grécko urobilo potrebné opatrenia. A napríklad váhanie Angely Merkelovej súvisí s tým, že naozaj chce na gréckej strane vidieť jasné záväzky."

Čo hovoríte na hlasy, že eurozóna by mala nechať Grékov odísť?

„Bolo by to nesprávne a pre Grécko by to bolo mimoriadne nákladné. Bola by to katastrofa. Gréci musia dať do poriadku verejné financie. A ak sa budú snažiť, môžu sa spoľahnúť na veľkú podporu od ostatných krajín eurozóny."

Takže podľa vás argument, že po odchode z eurozóny by sa Grécko mohlo dostať z problémov s dlhom devalváciou, nie je správny?

„Keby malo Grécko samostatnú menu, mohlo by devalvovať dlh. Vzrástli by ceny a reálna hodnota verejného dlhu by klesla. Ale nebolo by to nič iné ako forma dane na kapitál. Znížiť dlh o 20 či 30 percent môžete aj cez zdanenie kapitálu, ale politicky by to bolo náročné. Nie som zástanca takého riešenia, len hovorím, že jediný výsledok, ktorý by ste dosiahli devalváciou, môžete dosiahnuť aj zdanením kapitálu."

Súhlasíte s ekonómom Barrym Eichengreenom, podľa ktorého by odchod niektorého člena eurozóny spustil „matku všetkých finančných kríz"?

„Nemyslím si, že by to spôsobilo taký šok, ktorý by viedol k veľkej finančnej kríze. Bol by to problém pre Grécko, ale neznamenalo by to fundamentálny problém pre euro. Grécko tvorí tri percentá HDP menovej únie. Malo by to skôr psychologický, demoralizačný efekt. Bola by to veľká škoda. Zničilo by to predchádzajúcu snahu, všetky náklady, ktoré krajina mala s včlenením sa do eurozóny."

Myslíte si, že stigma spojená s požičiavaním si peňazí od Medzinárodného menového fondu je skutočná alebo skôr imaginárna. Prečo Grécko tak tvrdošijne odmieta pomoc fondu?

„Nemusí to byť nevyhnutne stigma. Je to skôr otázka toho, ako by Európania vyzerali, keby sa Grécko dohodlo na pomoci s Medzinárodným menovým fondom. Nechceli, nemohli pomôcť, nedokázali vyriešiť problém sami? Bolo by to niečo podobné, ako keby menový fond pomohol Kalifornii a vykúpil ju z dlhov namiesto Fedu - centrálnej banky USA, alebo ministerstva financií. Toto by mala byť záležitosť eurozóny."

Čo hovoríte na myšlienku Európskeho menového fondu?

„Máme predsa Európsku centrálnu banku. Nevidím dôvod, prečo by sme mali pridávať ďalšiu menovú autoritu. Nebola by to správna vec. Problém predsa v skutočnosti nie je menový, ale rozpočtový. Keď už, tak nepotrebujeme menový fond, ale fiškálnu autoritu. Myslím si, že v Európe je veľmi ťažké niečo také urobiť. Riziko pre akúkoľvek fiškálnu inštitúciu, do ktorej jednotlivé krajiny vložia peniaze na záchranu iných krajín, je v tom, že by mohla znižovať tlak na rozpočtovú disciplínu. Nepotrebujete inštitúciu, ktorá umožňuje vyššie deficity. Potrebujete ich predsa znižovať."

Vyzerá to tak, že Pakt rastu a stability Európskej menovej únie nie je práve efektívna inštitúcia na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny.

„Pakt bola dobrá myšlienka, ktorá nebola v praxi správne implementovaná. Napríklad na hranicu deficitu vo výške troch percent HDP sa malo pozerať ako na poslednú možnosť v prípade núdze. Namiesto toho ju krajiny vnímajú jednoducho ako možnosť vyrábať trojpercentné deficity. Vrátane Nemecka a iných krajín. To sa musí zmeniť. Najmä pri súčasných vysokých dlhoch by cieľom mali byť skôr mierne rozpočtové prebytky."

Pred desiatimi rokmi ste dúfali, že do konca roka 2010 by realitou mohla byť jedna svetová mena. Sme od toho ďaleko. Vidíte nejakú šancu?

„Potreba jednej globálnej meny stále existuje. Máte pravdu, že táto kríza - ktorú podľa mňa z veľkej časti spôsobili veľké chyby v menovej politike - odstavila túto otázku bokom. Ale potreba existuje. Súčasná kríza, ktorej predchádzali problémy na americkom hypotekárnom trhu, sa skoncentrovala do tretieho štvrťroka 2008. Sprevádzalo ju výrazné posilnenie amerického dolára kombinované s poklesom cien zlata, prudkým kolapsom cien ropy a príliš rýchlou korekciou americkej inflácie. Z piatich percent v júni 2008 na nulu do konca roka. Fed uprostred krízy realizoval príliš reštriktívnu menovú politiku. To bola neodpustiteľná chyba."

Ako by ste laikovi vysvetlili výhody globálnej meny v porovnaní so súčasným systémom prevažne plávajúcich kurzov kombinovaných s dominantným postavením dolára?

„Musíme sa vrátiť späť o 90 rokov pred prvú svetovú vojnu, keď menovú politiku ovládal zlatý štandard. Ten sme opustili, pretože americký dolár nahradil zlato ako globálnu zúčtovaciu jednotku. Od roku 1915 možno až do vzniku eura predstavoval dolár hlavný tok svetovej ekonomiky, pretože napriek občasným problémom bol stabilný. Ale po vzniku eura sa svet dovtedy ovládaný dolárom rozdelil. Keby bol ich vzájomný kurz stabilný, nebol by to problém. Ale ak dolár lieta hore-dolu, vytvára to veľké deformácie vo svetovom menovom systéme. Bolo by dobré, keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a spolu napríklad s japonským jenom a čínskym juanom vytvorili základ svetovej meny."

Niektorí ekonómovia oživili myšlienku takzvaných Tobinových daní na finančné transakcie. Vznikla i kampaň v mene daní Robina Hooda, podľa ktorej by tieto dane mohli slúžiť na financovanie boja proti svetovej chudobe. Váš názor?

„Pri stabilnom globálnom menovom systéme by nikoho nenapadlo hovoriť o Tobinových daniach. Ale ak výmenné kurzy skáču hore­dolu, James Tobin (laureát Nobelovej ceny za ekonómiu) prišiel s myšlienkou dane, ktorá by zvýšila náklady špekulovania na finančných trhoch, ale neskôr zmenil názor. Áno, táto daň je namierená proti veľkému problému, ktorým je kurzová nestabilita, ale je to zlé riešenie. Pointa nie je znížiť objem transakcií, ale zafixovať kurzy. Žijeme v ére absurdnej nestability výmenných kurzov."

Ste jedným z významných predstaviteľov ekonómie ponuky. No znižovanie daní dnes nepatrí medzi obľúbené vládne nástroje boja proti nezamestnanosti. Viacerí vaši kolegovia ekonómovia vyhlasujú, že ekonómia ponuky je mŕtva. Sú Reaganove časy navždy preč?

„Nemám veľa takých kolegov..."

Napríklad taký Paul Krugman...

„Neboli sme priamo kolegovia, on je študent môjho študenta. Ale viete, existujú takéto ľavicové názory od ľudí, ktorí chcú, aby vláda robila všetko. Chcú návrat komunizmu, socializmu. Bol som veľkým zástancom ekonómie ponuky v časoch, keď maximálne sadzby daní prekračovali 70 percent a ničili americkú ekonomiku. Reagan ich veľmi správne znížil na 30 percent. Potom sa opäť zvýšili, ale naozaj nikto neverí, že 70-percentné sadzby daní sú v poriadku. Ak by tomu Paul Krugman veril, tak bude jediný na svete. Súčasné sadzby daní - napriek tomu, aké sú vysoké - sú možno 40-percentné, ale je to výrazne menej ako kedysi. Bolo to absurdné obdobie a hnutie ekonómie ponuky prinieslo v tých časoch potrebný svieži vietor. Vytvorilo Silicon Valley, IT revolúciu 90­tych rokov, dlhé obdobie vysokého hospodárskeho rastu, ktoré ukončila súčasná kríza spôsobená predovšetkým chybnou menovou politikou."

Ako môžu vlády robiť politiku znižovania daní v súčasnej ére vysokých deficitov a verejných dlhov?

„Pred dvadsiatimi rokmi som hovoril o potrebe takejto revolúcie v Európe, no nikdy sa neuskutočnila."

Na Slovensku po daňovej reforme a zavedení rovnej dane áno.

„Áno, ale v iných európskych krajinách sú sadzby naďalej vysoké. Ale ak dlhy vzrastú na vysoké úrovne, musíte vziať do úvahy otázku stability a rozpočtovej rovnováhy. Pri vysokom zadlžení sa liečivý účinok ekonómie ponuky vytráca. Vlády nemôžu znižovať dane. Európa sa nachádza blízko tohto bodu a Spojené štáty idú rovnakým smerom. Kľúčová úloha je znížiť vládne výdavky z úrovní okolo 60 percent HDP v niektorých krajinách niekde pod 40 percent."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 11 938
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 535
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 504
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 320
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 979
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 765
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 468
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 267
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 525
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 043

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom niekto meria dusičnany v zelenine a ovocí.

KULTÚRA

Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.

KULTÚRA

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie.

Neprehliadnite tiež

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

Vláda chce rodinám zaplatiť sťahovanie sa za prácou

Niekoľkotisícový príspevok by mal ľudí motivovať, aby opustili svoje domovy a za prácou sa presťahovali tam, kde je.

Francúzsky miliardár dostal zelenú na prevzatie značky Christian Dior

LVMH je najväčším výrobcom luxusného tovaru na svete.

Vyhlásili tender na obnovu Gabčíkova

Celý projekt obnovy si vyžiada celkovo vyše 144 miliónov eur.