Mundell: Odchod Grécka by bola katastrofa

Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Roberta Mundella potrebuje svet jednu menu.

Kanadský ekonóm Robert A. Mundell (77) je považovaný za otca teórie optimálnych menových oblastí a tvorcu ekonómie strany ponuky. V roku 1999 dostal Nobelovu cenu za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky pri rôznych režimoch menových kurzov a za analýzu(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Grécko je podľa neho veľký, ale nie kľúčový problém európskej meny. Myslí si, že odchod z eurozóny by pre túto krajinu znamenal katastrofu. Európsky menový fond nepovažuje za dobrú myšlienku. ROBERT MUNDELL.

Ste jedným z intelektuálnych otcov eura. Keď sa pozriete na dnešnú eurozónu, Grécko a iné krajiny, ste spokojný s tým, ako to vyzerá?

„Myslím si, že euru sa darí dobre. Všetky krajiny sú na tom lepšie, ako by boli bez spoločnej meny. Problém, do ktorého sa eurozóna dostala, je problém gréckeho deficitu a verejného dlhu. Je to veľký problém, ale nie je to problém eura."

Mala by Európa pomôcť Grécku vyplatiť sa z dlhov, ak nebude iný spôsob, ako predísť neschopnosti krajiny splácať záväzky?

„Už je pravdepodobne rozhodnuté, že Európa zaplatí grécke záväzky, ak to bude nevyhnutné. Európa sa len potrebuje uistiť, že nezaplatí bez toho, aby Grécko urobilo potrebné opatrenia. A napríklad váhanie Angely Merkelovej súvisí s tým, že naozaj chce na gréckej strane vidieť jasné záväzky."

Čo hovoríte na hlasy, že eurozóna by mala nechať Grékov odísť?

„Bolo by to nesprávne a pre Grécko by to bolo mimoriadne nákladné. Bola by to katastrofa. Gréci musia dať do poriadku verejné financie. A ak sa budú snažiť, môžu sa spoľahnúť na veľkú podporu od ostatných krajín eurozóny."

Takže podľa vás argument, že po odchode z eurozóny by sa Grécko mohlo dostať z problémov s dlhom devalváciou, nie je správny?

„Keby malo Grécko samostatnú menu, mohlo by devalvovať dlh. Vzrástli by ceny a reálna hodnota verejného dlhu by klesla. Ale nebolo by to nič iné ako forma dane na kapitál. Znížiť dlh o 20 či 30 percent môžete aj cez zdanenie kapitálu, ale politicky by to bolo náročné. Nie som zástanca takého riešenia, len hovorím, že jediný výsledok, ktorý by ste dosiahli devalváciou, môžete dosiahnuť aj zdanením kapitálu."

Súhlasíte s ekonómom Barrym Eichengreenom, podľa ktorého by odchod niektorého člena eurozóny spustil „matku všetkých finančných kríz"?

„Nemyslím si, že by to spôsobilo taký šok, ktorý by viedol k veľkej finančnej kríze. Bol by to problém pre Grécko, ale neznamenalo by to fundamentálny problém pre euro. Grécko tvorí tri percentá HDP menovej únie. Malo by to skôr psychologický, demoralizačný efekt. Bola by to veľká škoda. Zničilo by to predchádzajúcu snahu, všetky náklady, ktoré krajina mala s včlenením sa do eurozóny."

Myslíte si, že stigma spojená s požičiavaním si peňazí od Medzinárodného menového fondu je skutočná alebo skôr imaginárna. Prečo Grécko tak tvrdošijne odmieta pomoc fondu?

„Nemusí to byť nevyhnutne stigma. Je to skôr otázka toho, ako by Európania vyzerali, keby sa Grécko dohodlo na pomoci s Medzinárodným menovým fondom. Nechceli, nemohli pomôcť, nedokázali vyriešiť problém sami? Bolo by to niečo podobné, ako keby menový fond pomohol Kalifornii a vykúpil ju z dlhov namiesto Fedu - centrálnej banky USA, alebo ministerstva financií. Toto by mala byť záležitosť eurozóny."

Čo hovoríte na myšlienku Európskeho menového fondu?

„Máme predsa Európsku centrálnu banku. Nevidím dôvod, prečo by sme mali pridávať ďalšiu menovú autoritu. Nebola by to správna vec. Problém predsa v skutočnosti nie je menový, ale rozpočtový. Keď už, tak nepotrebujeme menový fond, ale fiškálnu autoritu. Myslím si, že v Európe je veľmi ťažké niečo také urobiť. Riziko pre akúkoľvek fiškálnu inštitúciu, do ktorej jednotlivé krajiny vložia peniaze na záchranu iných krajín, je v tom, že by mohla znižovať tlak na rozpočtovú disciplínu. Nepotrebujete inštitúciu, ktorá umožňuje vyššie deficity. Potrebujete ich predsa znižovať."

Vyzerá to tak, že Pakt rastu a stability Európskej menovej únie nie je práve efektívna inštitúcia na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny.

„Pakt bola dobrá myšlienka, ktorá nebola v praxi správne implementovaná. Napríklad na hranicu deficitu vo výške troch percent HDP sa malo pozerať ako na poslednú možnosť v prípade núdze. Namiesto toho ju krajiny vnímajú jednoducho ako možnosť vyrábať trojpercentné deficity. Vrátane Nemecka a iných krajín. To sa musí zmeniť. Najmä pri súčasných vysokých dlhoch by cieľom mali byť skôr mierne rozpočtové prebytky."

Pred desiatimi rokmi ste dúfali, že do konca roka 2010 by realitou mohla byť jedna svetová mena. Sme od toho ďaleko. Vidíte nejakú šancu?

„Potreba jednej globálnej meny stále existuje. Máte pravdu, že táto kríza - ktorú podľa mňa z veľkej časti spôsobili veľké chyby v menovej politike - odstavila túto otázku bokom. Ale potreba existuje. Súčasná kríza, ktorej predchádzali problémy na americkom hypotekárnom trhu, sa skoncentrovala do tretieho štvrťroka 2008. Sprevádzalo ju výrazné posilnenie amerického dolára kombinované s poklesom cien zlata, prudkým kolapsom cien ropy a príliš rýchlou korekciou americkej inflácie. Z piatich percent v júni 2008 na nulu do konca roka. Fed uprostred krízy realizoval príliš reštriktívnu menovú politiku. To bola neodpustiteľná chyba."

Ako by ste laikovi vysvetlili výhody globálnej meny v porovnaní so súčasným systémom prevažne plávajúcich kurzov kombinovaných s dominantným postavením dolára?

„Musíme sa vrátiť späť o 90 rokov pred prvú svetovú vojnu, keď menovú politiku ovládal zlatý štandard. Ten sme opustili, pretože americký dolár nahradil zlato ako globálnu zúčtovaciu jednotku. Od roku 1915 možno až do vzniku eura predstavoval dolár hlavný tok svetovej ekonomiky, pretože napriek občasným problémom bol stabilný. Ale po vzniku eura sa svet dovtedy ovládaný dolárom rozdelil. Keby bol ich vzájomný kurz stabilný, nebol by to problém. Ale ak dolár lieta hore-dolu, vytvára to veľké deformácie vo svetovom menovom systéme. Bolo by dobré, keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a spolu napríklad s japonským jenom a čínskym juanom vytvorili základ svetovej meny."

Niektorí ekonómovia oživili myšlienku takzvaných Tobinových daní na finančné transakcie. Vznikla i kampaň v mene daní Robina Hooda, podľa ktorej by tieto dane mohli slúžiť na financovanie boja proti svetovej chudobe. Váš názor?

„Pri stabilnom globálnom menovom systéme by nikoho nenapadlo hovoriť o Tobinových daniach. Ale ak výmenné kurzy skáču hore­dolu, James Tobin (laureát Nobelovej ceny za ekonómiu) prišiel s myšlienkou dane, ktorá by zvýšila náklady špekulovania na finančných trhoch, ale neskôr zmenil názor. Áno, táto daň je namierená proti veľkému problému, ktorým je kurzová nestabilita, ale je to zlé riešenie. Pointa nie je znížiť objem transakcií, ale zafixovať kurzy. Žijeme v ére absurdnej nestability výmenných kurzov."

Ste jedným z významných predstaviteľov ekonómie ponuky. No znižovanie daní dnes nepatrí medzi obľúbené vládne nástroje boja proti nezamestnanosti. Viacerí vaši kolegovia ekonómovia vyhlasujú, že ekonómia ponuky je mŕtva. Sú Reaganove časy navždy preč?

„Nemám veľa takých kolegov..."

Napríklad taký Paul Krugman...

„Neboli sme priamo kolegovia, on je študent môjho študenta. Ale viete, existujú takéto ľavicové názory od ľudí, ktorí chcú, aby vláda robila všetko. Chcú návrat komunizmu, socializmu. Bol som veľkým zástancom ekonómie ponuky v časoch, keď maximálne sadzby daní prekračovali 70 percent a ničili americkú ekonomiku. Reagan ich veľmi správne znížil na 30 percent. Potom sa opäť zvýšili, ale naozaj nikto neverí, že 70-percentné sadzby daní sú v poriadku. Ak by tomu Paul Krugman veril, tak bude jediný na svete. Súčasné sadzby daní - napriek tomu, aké sú vysoké - sú možno 40-percentné, ale je to výrazne menej ako kedysi. Bolo to absurdné obdobie a hnutie ekonómie ponuky prinieslo v tých časoch potrebný svieži vietor. Vytvorilo Silicon Valley, IT revolúciu 90­tych rokov, dlhé obdobie vysokého hospodárskeho rastu, ktoré ukončila súčasná kríza spôsobená predovšetkým chybnou menovou politikou."

Ako môžu vlády robiť politiku znižovania daní v súčasnej ére vysokých deficitov a verejných dlhov?

„Pred dvadsiatimi rokmi som hovoril o potrebe takejto revolúcie v Európe, no nikdy sa neuskutočnila."

Na Slovensku po daňovej reforme a zavedení rovnej dane áno.

„Áno, ale v iných európskych krajinách sú sadzby naďalej vysoké. Ale ak dlhy vzrastú na vysoké úrovne, musíte vziať do úvahy otázku stability a rozpočtovej rovnováhy. Pri vysokom zadlžení sa liečivý účinok ekonómie ponuky vytráca. Vlády nemôžu znižovať dane. Európa sa nachádza blízko tohto bodu a Spojené štáty idú rovnakým smerom. Kľúčová úloha je znížiť vládne výdavky z úrovní okolo 60 percent HDP v niektorých krajinách niekde pod 40 percent."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 177
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 267
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 579
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 904
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 740
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 192
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 484
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 057
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 175
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 175

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Na letisku v Kráľovej prerušili prevádzku, na plochu vnikol bager

Incident na malom letisku 35 kilometrov od hlavného mesta pravdepodobne súvisí so sporom o pôdu.

Voľné ruky pre ministra Druckera už neplatia

Premiér Fico kritizoval šetriace opatrenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Nakupovať pôdu na Slovensku zrejme budú môcť aj cudzinci

Ministerstvo chce predložiť návrh novely o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop